Sklamanie

      Vitajte v Novom roku 2017! :)

     Síce už prešlo pár dní od prebdenej noci, kedy sme mali všetci ruky hore, niekto možno aj gate dole a pár promile alkoholu v sebe, verím, že ste sa už z toho všetci spamätali a vhupli späť do každodennej rutiny ako keď sa po narodení korytnačka prirodzene presúva do mora za rodičmi. Od vytvorenia tohto blogu prešiel zhruba mesiac a pol a je smutné, že práve moji priatelia mi neverili, že zvládnem uverejňovať články viac menej pravidelne. Dokonca vraj uzatvárali stávky ako dlho vydržím. Trochu ma to sklamalo, teda skôr ma mrzí, že tí, ktorích som považovala za ľudí, ktorí ma nikdy nesklamú a vždy tu budú pre mňa, či už v dobrých časoch alebo ak budem totálne psychicky na dne, mi neprajú, neveria v moje schopnosti, v moju silu a úsilie ísť za svojím snom. Z rečí typu "Gajdošová si založila blog, to už môže písať naozaj každý..." alebo "načo ti to prosím ťa bude, je to strata času" si absolútne nič nerobím. Neviem, či je v ľuďoch toľká zloba, že musia závidieť ešte aj ten môj veľký nos, ktorý mám medzi očami, alebo len nedokážu prekusnúť fakt, že robím to čo ma naozaj baví a napĺňa. Minule sa ma bratranec opýtal, koľko peňazí mi to vynáša a či to vôbec niekto číta. Keď som mu vravela, že za to mám prd makový, vravel, že som sprostá, keď takto plytvám svojou energiou a kreativitou, že on by zadarmo nič nerobil. Je mi naozaj ľúto, že nie som materialistická sviňa, ktorá si ide za svojimi snami aj cez mŕtvoly a bola by schopná v lyžičke vody utopiť aj svoju rodinu ak by to však znamenalo, že jej z toho niečo kvapne. Mne stačí len dobrý pocit, ktorý v sebe nosím, radosť a nadšenie, ktoré prežívam zakaždým, keď vidím koľko ľudí a z akých kútov sveta si pozerajú môj blog. Naozaj klobúk dole pred vami a som nenormálne nadšená, keď vidím, že aj ľudia zo Spojených štátov čítajú každý jeden môj článok dokonca ešte skôr ako Slováci. No nie je to úspech? Podľa mňa je a veľký. 

     Práve pred malou chvíľkou uverejnila moja, pre mňa najlepšia kamoška, no ťažko povedať, či sme ešte stále na rovnakej vlnovej dĺžke, pretože mám pocit akoby sa mi strácala pred očami, mizla v diaľave nekonečného priestoru v mojej mysli, až začínam pochybovať o tom či som v poriadku, či som si ju náhodou sama nevymyslela ako ďalšieho z radu mojich imaginárnych priateľov, pridala na Facebook svoju vlastnú tvorbu. Ako akýsi úryvok z knihy, ktorá sa sama počas nekonečne dlhých dní píše v jej hlave, až zabúda či žije v sne alebo realite. Po dočítaní som zostala sedieť v nemom úžase, kde sa to v nej berie a ako skvelo sformulovala myšlienky do viet, ktoré nie sú prázdne, ale naozaj za niečo stoja. Hneď som jej písala, že jej gratulujem ako ma nadchla, no potom som si všimla názov toho článku: "Ja, ktorá svojím slovám nedávam meno.". Nebrala som to ako narážku no moju osobu, veď predsa to, že ja dávam každému článku názov je normálne, prirodzené, pretože každý z nich sa týka niečoho iného, viaže sa na inú príhodu, na iný deň v roku. Toto predsa nie je kniha, kde jednotlivé kapitoly nemusia niesť názov a postačia len čísla... No čím viac nad tým premýšľam, tým viac začínam byť paranoidná: "Čo ak to bolo cielené? Čo ak mi práve teraz uštedrila trefu priamo do čierneho?". Viem, že keď to práve teraz čítaš, budeš zo mňa sklamaná, no prepáč, som len človek, ktorý sa tak isto niekedy nevie ubrániť svojím pocitom, ktoré vychádzajú z jeho najhlbšieho vnútra. Vieš dobre, že sa na teba nedokážem dlho hnevať, do zajtra ma to prejde.
P.S.: Som na teba veľmi hrdá! :) 

     Keď už začíname písať novú kapitolu našich životov, a už prešiel tretí deň z 365, chcela by vás aj moja maličkosť (a to teda myslím doslovne, meriam len necelých 164 cm), požiadať o väčšiu komunikáciu so mnou či už prostredníctvom komentárov, správ na Facebooku alebo e-mailom (miriamka15@gmail.com), lebo viem, že nie som bezchybná a aj ja sa mám v čom zlepšovať. Chcela by som počuť vaše názory a postrehy k daným článkom, aby ste vyjadrili svoju radosť rovnako aj svoju nespokojnosť s niečím poprípade prečítať si aj nejakú historku, ktorú ste zažili počas dňa. Rada by som písala aj o niečom, čo zaujíma nie len mňa ale aj vás, či už je to celosvetovo rozoberaná téma, alebo len pre niekoho banálna vec. Nebojte sa a napíšte mi CHCEME ČLÁNOK O TOM A TOM! Ak to bude v mojich silách vyhoviem vám. :)

  Nezvyknem byť nahnevaná a depresívna a šíriť okolo seba zlú energiu, preto sa vám ospravedlňujem za to, že som tu dnes takto vybuchla. Bolo to však len zmätkom v mojej duši a možno aj hladom, ktorý už vyše dvoch hodín pociťujem a myslím, že tak skoro sa ho nezbavím.

    Prajem vám teda krásny začiatok roka, napíšte vo svojom živote ďalšiu knihu, ktorá bude plná zábavy, lásky a skvelých životných rozhodnutí. :)