Životom zlomení...
Démoni sa v ten večer Nore zjavili prvýkrát po pol roku. Nechápala prečo, čo bol ten spúšťač. Priala si, aby sa to viac nezopakovalo. Ale vedela, že keď sa raz objavia nenechajú ju len tak ľahko na pokoji. Prešlo pár dní odkedy sa naposledy videla s Rudom. Jej kamoši zisťovali prečo tak skoro zmizla z párty. Uhrala to na bolesť hlavy. Ďalší z jej neduhov, o ktorom už všetci vedeli. Migréna. V duchu sa usmiala. Niekedy sú všetky tie jej diagnózy aj na niečo dobré. Má opodstatnenú výhovorku, keď sa jej niekam nechce, a nikomu nemusí nič vysvetľovať ani dokazovať, dokonca ani sa ospravedlňovať, veď človek si svoje nedostatky nevyberá. Keby si ich mohla vybrať rozhodne by pritvrdila, aby neobťažovala všetkých tých dobrákov svojou prítomnosťou, aby sa konečne mohli nadýchnuť čistého, neskazeného vzduchu, aby uvoľnili slučky, ktoré im uviazala okolo krku, tým keď ich nazvala svojou rodinou, či priateľmi. Koncom týždňa bola opäť unavená zo života. Aby toho nebolo málo, doma sa na