Mimkin svet

     🌈🌈🌈🌈🌈🌈🌈      Ako deti, no možno ako aj dospelí ste sa určite často stretávali s otázkou: Aká je vaša najobľúbenejšia farba? Pravda je taká, že s farbami sa stretávame každý jeden deň, no ani náhodou si neuvedomujeme aký vplyv na nás majú. Myslela som si, že to ako sa obliekam, akej farby mám izbu, nevplýva na druhých ľudí, veď predsa ja sa takto cítim fajn a tieto farby mi vyhovujú, tak prečo by to malo niekomu robiť zle? Preferujem tmavšie zemité, prírodné farby a niekto sa ma raz opýtal, či trpím depresiou keď chodím stále oblečená v čiernom, alebo či to má niečo dočinenia s mojím hudobným štýlom... Osobne mi nezáleží na tom, ako farebne sa obliekajú ľudia okolo mňa, ak niekto nosí ružovú lebo sa mu páči, kľudne, len ma prosím nenúťte, aby som sa do tejto farby obliekla ja! Najväčšou mojou kritičkou, čo sa týka farebnosti môjho oblečenia je práve moja mamka. Stále tvrdí, že som ako Morticia z filmu Adamsovci a snaží sa ma presvedčiť obliekať sa svetlejšie, viacej žensk

     Ahojte kamkovia! :)       Týždeň po týždni uteká, ani nestíham vnímať ako. Ledva sa skončí jeden, ledva stihnem nabrať síl do toho druhého, a už začína tretí. Prišla som na to, že mám veľa skvelých kamarátov, no pre moju, ale aj ich zaneprázdnenosť sa už nevídame tak často, ako by sme chceli. Udržiavame skôr virtuálny kontakt prostredníctvom Facebooku, občas si zavoláme, aké novinky sa udiali v našich životoch, ale osobný kontakt mi akosi chýba.       Tento týždeň som navštívila moju bývalú školu v rámci DOD, kde som zobrala moju mladšiu sestru, ktorá má záujem študovať tam. Bola som veľmi milo prekvapená, koľko ľudí ma zastavovalo, chceli vedieť, kde som a čo robím, a tam som si uvedomila, že niektorí z nich mi veľmi chýbali, nechápala som ako vyrástli, ako sa zmenili a samozrejme ako sa zmenila škola. Toľko opráv a investícii sa tam udialo, koľko sa neudialo ani za 8 rokov, čo som tam študovala.       Ale späť k pointe. Priateľstvo. Jedinečný vzťah, puto medzi ľuďmi, ktor

      Ahojte! :)      Mám za sebou krásny týždeň plný neuveriteľných zážitkov. Môj bratranec sa v škole prihlásil do jedného projektu, vďaka ktorému robil hosťovskú rodinu zahraničnému študentovi. Volal sa Marco a bol z Brazílie. Chcem sa z celého srdca poďakovať bratrancovi, že mi umožnil spoznať sa  s týmto chlapcom. Človeka ako je on som už dlho nestretla. Nielenže bol veľmi vzdelaný, ale zakladal si veľmi na emocionálnej stránke života. Svojím postojom k životu a krásnymi povzbudzujúcimi slovami ma motivoval a dal mi kopec síl pokračovať v mojej ceste.      Prajem vám, aby ste aj vy vo svojom živote stretli niekoho tak úžasného, kto vás dokáže znovu nakopnúť, dať vám energiu do budúcna, otvoriť vám oči. :)       Pršalo. Akoby nebesá cítili, že sa deje niečo hrozné. Kráčala som v dave smútiacich. Pomedzi náhrobné kamene, krypty, urny batoliat, mladých čo zomreli tragicky, starých čo zomreli vplyvom choroby, narastajúceho veku. Všetci zahalení v čiernom so smutným výrazo

     Zdravím všetkých zamilovaných, v dnešný deň sa na celom svete oslavuje výnimočný sviatok - sviatok lásky, zaľúbených. Je pekné, že aspoň jeden deň v roku sú k sebe ľudia milší, že si dokážu oveľa viac prejavovať svoje city, že aspoň raz nájdu odvahu a oslovia, pošlú zamilovanú valentínku svojmu vyvolenému. Ale prečo sme si zvykli robiť to len v jeden jediný deň, prečo si rovnako neprejavujeme lásku po celý rok? Prečo nemáme odvahu bojovať za udržanie si lásky alebo za riskovanie straty kamaráta, tým že prejavíme svoje city aj v bežný deň?       Mnohí z vás tento sviatok neoslavujú preto, lebo tvrdia, že to nie je nič špeciálne, deň ako každý iný, alebo preto, že nemajú priateľa/ľku, lásku svojho života. No vedzte, že lásku môžete prejaviť aj svojím najbližším, či už rodičom, starým rodičom, súrodencom, svojím domácim maznáčikom, kamarátom, alebo len tak spríjemnite deň cudziemu človeku na ulici. Tento deň môžete využiť aj ako vyjadrenie lásky voči samému sebe. Zrelaxovať, dop

       🎂🎂🎂🎂      "Čo máte nové?" - tak by znela otázka, ktorú by som sa vás ako prvú opýtala, keby sme sa týždeň nevideli. Žiaľ, teraz to nemôžem aplikovať lebo mi tak či onak nik neodpovie a budem považovaná za totálneho blázna, ktorý trpí samomluvou. Vy by ste sa ma to mohli opýtať tiež, ale na to ste príliš hanbliví a bojíte sa zverejniť akýkoľvek komentár. Takže čo iné mi zostáva, ak nie to aby som sa sama pochválila?       Tento týždeň ubehol rýchlo ako voda. Teší ma, že dnes konečne spoza tej hmly a ťažkých oblakov vykuklo slniečko, hneď sa cítim pozitívnejšie. Spravila som pár radikálnych rozhodnutí ako napr. rozhodla som sa dať ostrihať. A aby toho nebolo málo, zbavila som sa takmer všetkých mojich krásnych dlhých vlasov. Momentálne ich mám ani nie po ramená. Vraj mi to veľmi pristane a hlavné je, že sa to páči mne a že mám konečne pocit slobody, ľahkej hlavy a nič ma neťaží. Verím, že aj starostlivosť o krátke vlasy bude o niečo jednoduchšia než o tie dlháne

         Ahojte priatelia! :)      Oddýchli ste si odo mňa aspoň na chvíľu? Pretože ja som konečne na tomto výlete vypla, nepremýšľala som ale hlavne som čerpala energiu a atmosféru veľkomesta, ktorá je neporovnateľná s tou, kde od narodenia žijem. Niežeby som sa sťažovala, ale raz za čas človeku padne vhod odísť a vidieť kus sveta, novej kultúry, inú architektúru.      Kodaň (dán .  København, ang. Copenhagen) je hlavné mesto Dánska. S viac než 500 000 obyvateľmi je aj najväčšie mesto tejto krajiny. Pre svoju ostrovnú polohu sa niekedy označuje aj ako Benátky severu. Leží na dvoch ostrovoch – Sjælland a Amager – vo východnej časti Dánskeho kráľovstva.      Ako určite viete z hodín geografie, v Kodani žil a tvoril najznámejší spisovateľ všetkých čias, Hans Christian Andersen. Hovorí sa, že vraj býval na ulici Nyhavn v dome číslo 9, ale vraj je to len fáma. V skutočnosti býval na tej istej ulici ale až v štyroch domoch s inými popisnými číslami. Dnes tam na jeho počesť stojí múz

        Ahojte! :)       Dnes len tak narýchlo pridávam príbeh, keďže mám starostí vyše hlavu. Zajtra cestujem do zahraničia na pár dňový výlet, čiže keď sa vrátim môžete sa tešiť na ďalší cestovateľský blog. :)       Tento príbeh by som rada venovala M.K., ktorý je v poslednom čase mojim najväčším kritikom. Verím, že sa tebe, aj vám ostatným bude páčiť, že pri ňom na chvíľu vypnete a necháte sa pohltiť jeho atmosférou...       Nedávno sme sa odsťahovali z mesta. Liezlo mi hore krkom to ustavičné náhlenie sa za niečím materiálnym, dokazovanie šéfovi, že práve ja som tá, ktorá si tento job snov zaslúžila, prispôsobovanie sa celej spoločnosti, byť odsudzovaná zato čo nie som, bojovať za svoje deti a chrániť ich, aby neboli pohltené neresťami dnešnej konzumnej doby. Všetko sa nedalo stíhať. Občas toho bolo na mňa priveľa. Učinila som teda radikálne rozhodnutie. Odsťahujeme sa mimo dohľadu všetkých kontrolórov.      Deti som proti ich vôli odhlásila zo školy. Budem ich vyučovať