Priateľstvo

Ahojte kamkovia! :)

Týždeň po týždni uteká, ani nestíham vnímať ako. Ledva sa skončí jeden, ledva stihnem nabrať síl do toho druhého, a už začína tretí. Prišla som na to, že mám veľa skvelých kamarátov, no pre moju, ale aj ich zaneprázdnenosť sa už nevídame tak často, ako by sme chceli. Udržiavame skôr virtuálny kontakt prostredníctvom Facebooku, občas si zavoláme, aké novinky sa udiali v našich životoch, ale osobný kontakt mi akosi chýba.

Tento týždeň som navštívila moju bývalú školu v rámci DOD, kde som zobrala moju mladšiu sestru, ktorá má záujem študovať tam. Bola som veľmi milo prekvapená, koľko ľudí ma zastavovalo, chceli vedieť, kde som a čo robím, a tam som si uvedomila, že niektorí z nich mi veľmi chýbali, nechápala som ako vyrástli, ako sa zmenili a samozrejme ako sa zmenila škola. Toľko opráv a investícii sa tam udialo, koľko sa neudialo ani za 8 rokov, čo som tam študovala.

Ale späť k pointe. Priateľstvo. Jedinečný vzťah, puto medzi ľuďmi, ktoré určite zažil každý človek žijúci na tomto svete. Priateľstvo, ktoré môže vzniknúť v každom veku, medzi ľuďmi žijúcimi na inej časti Zeme, medzi ľuďmi rovnakého, ale aj opačného pohlavia, pleti, medzi zdravými, ale aj chorými, medzi rodičom a dieťaťom, medzi súrodencami, medzi učiteľom a žiakom, šéfom a zamestnancom. Priateľstvo bez hraníc, bez tajomstiev, naplnené šťastím a láskou, porozumením dvoch alebo viacerých ľudí. Alebo naopak falošné, krátko trvajúce priateľstvá. kedy ste rád, ak toho druhého prekuknete a zbavíte sa človeka, ktorý vás roky využíval, ťahal za nos, pretvaroval sa a nebol k vám uprimný, ktorému ste verili a práve on vás stiahol na samotné dno. Budem parafrázovať, ale ako sa hovorí: "Rodinu si nevyberáš, do rodiny sa narodíš, ale o tom, s kým sa budeš kamarátiť, rozhoduješ sám, priateľov si vyberáš sám."

V jednej knihe (Insomnia) zazneli tieto otázky:

"Ako veľmi je cudzí človek cudzí? Kedy ho môžeme začať volať blízkym? Čo zmenší vzdialenosť a prekročí hranicu? Keď poznáme jeho tvár? Jeho meno? Jeho sny? Alebo jeho strach?"

Určite ste postrehli, že existuje Medzinárodný deň priateľstva, ktorý nás v tomto roku ešte len čaká, a je ustanovený na 30. júl. Tradícia oslavy Medzinárodného dňa priateľstva začala v roku 1935 v USA. Hlavnou myšlienkou je uvedomenie si úlohy priateľstva v našom živote, ktoré do nášho sveta vnáša pokoj a dobru náladu. Tento deň by sme mali osláviť so svojimi priateľmi, vyjadriť im svoju vďaku, lásku.

Mám veľa kamarátov, no len pár z nich si dovolím oslovovať, dať im prívlastok "najlepší". S niektorými z nich sa poznám od malička, vyrastali sme spolu, boli sme susedmi, chodili sme spolu do škôlky a naše priateľstvo pretrvalo až doteraz, keď sme už takmer všetci dospelí. Takýmto čarovným priateľstvom sa nemôže pýšiť každý a ja som veľmi hrdá na to, že ich v mojom živote mám, že so mnou prežívali aj dobré aj zlé chvíle, že sme ustáli detské hádky, pubertálne výlevy a že sme sa vzájomne neopustili. Niektorých som spoznala nedávno, určite poznáte tú chvíľu, keď niekoho stretnete. Najprv je to trápne a potom keď začnete rozprávať máte pocit, akoby ste sa poznali celý život a v duchu si hovoríte: človeče kde si bol celé tie roky?

Priatelia sú ľudia, s ktorými zažijete nezabudnuteľné zážitky, ktoré si ustavične dookola omieľate na každej akcii, smejete sa na vašej hlúposti. Pamätám na tie chvíle, keď sme s kamarátkou ako malé boli zaľúbené do jedného nášho suseda. My sme však boli ešte škôlkarky, ktoré nevedeli písať ani čítať, no mali sme skvelý vynález, pravítko s abecedou. Zobrali sme papier, mamkin červený rúž a napísali sme mu ľúbostný odkaz a ako podpisy sme tam dali odtlačky našich pier. Pamätám si na tú chvíľu, keď sme u nej doma skákali gumu, jedli čokoládu, ona sa začala dusiť a ja namiesto toho, aby som jej pomohla, rehotala som sa ako zmyslov zbavená. Raz mi natiahla na hlavu použité trenky svojho staršieho brata, raz som jej strelila facku rolkou z noviniek až sa jej spravil monokel. Natáčali sme trápne spevácke videá, fotili sa s rôznymi grimasami na našich tvárach. Najlepší pocit pod slnkom, keď na narodeniny od svojich priateľov dostanete toaletný papier s levanduľovou potlačou, pretože vedia aké tráviace ťažkosti máte. Keď žujete žuvačku a robíte si srandu, že ju vypľujete kamoške do vlasov, len tak zo žartu fúknete, ale žuvačka vám naozaj vyletí z úst a pristane presne v strede krásnych hustých a dlhých vlasov vašej priateľky. Keď spolu zažívate prvé lásky, keď sa spolu prvýkrát opijete a na druhý deň sa smejete na tom, čo s vami spravili tri poháriky domácej pálenky. Keď len tak z nudy parodujete scénu z Kameňáka, pričom viete, že ste otrasní herci, keď vymýšľate trafené prezývky spoločým nepriateľom, keď idete spolu do knižnice a ani neviete ako sa vám podarí zdemolovať závesnú poličku nad krbom, keď na vás počas 1.apríla ušijú búdu, zavesia na internet inzerát, že rušíte družstvo, dajú tam vaše telefónne číslo a celý deň vám vyvolávajú neznámi ľudia, že chcú od vás kúpiť kravu, keď vás rozosmejú tak, že vám sirupová voda pretečie cez nos a celý deň fúkate ružové sople.

Zážitkov, spomienok by tu bolo neúrekom. Každá z nich je jedinečná a týka sa iného človeka, no ako celok pôsobia blahodárne na moju dušu. Vždy, keď si na niektorú z týchto vecí spomeniem, usmejem sa. Z niektorých akcíí existujú fotodokumentácie a keď sa po večeroch naozaj nudím a chcem oživiť spomienky mého mládí, prezerám si ich, cítim sa nostalgicky a niekedy ľutujem, že to už nezažijem znovu. No potom si poviem, že čas pôjde len dopredu, my budeme starnúť a prídu úplne iné zážitky a starosti, keď budeme mať vlastné rodiny, vlastné deti a potom im budeme rozprávať naše príbehy, presne ako to robia naši rodičia, starí rodičia nám.

Ak si často medzi priateľmi nevyznávate svoje city, nehovoríte si ako sa máte radi, skúste to. Budete sa cítiť lepšie. Ani my to často nerobíme, no niekedy príde chvíľa, kedy sa bez príčiny obíjmeme, povieme si, že sa máme radi, síce nie priamo, ale štýlom: "Ty si taká krava, ale aj tak ťa mám rada". No a ak to momentálne čítajú moji priatelia, vedzte, že vás mám veľmi rada a nikdy som na vás nezanevrela. Dúfam, že ste sa posmiali na blbostiach, ktoré sme spoločne navystrájali. :)

P.S.: Keď som spomínala ten toaleťák, keď som ho asi po roku v kritickej chvíli musela použiť, napísala som svojím priateľom túto správu. Skoro ma za ňu ukameňovali, ale ja som sa náramne bavila. :D