Kodaň

         Ahojte priatelia! :)

     Oddýchli ste si odo mňa aspoň na chvíľu? Pretože ja som konečne na tomto výlete vypla, nepremýšľala som ale hlavne som čerpala energiu a atmosféru veľkomesta, ktorá je neporovnateľná s tou, kde od narodenia žijem. Niežeby som sa sťažovala, ale raz za čas človeku padne vhod odísť a vidieť kus sveta, novej kultúry, inú architektúru.

     Kodaň (dán. København, ang. Copenhagen) je hlavné mesto Dánska. S viac než 500 000 obyvateľmi je aj najväčšie mesto tejto krajiny. Pre svoju ostrovnú polohu sa niekedy označuje aj ako Benátky severu. Leží na dvoch ostrovoch – Sjælland a Amager – vo východnej časti Dánskeho kráľovstva.

     Ako určite viete z hodín geografie, v Kodani žil a tvoril najznámejší spisovateľ všetkých čias, Hans Christian Andersen. Hovorí sa, že vraj býval na ulici Nyhavn v dome číslo 9, ale vraj je to len fáma. V skutočnosti býval na tej istej ulici ale až v štyroch domoch s inými popisnými číslami. Dnes tam na jeho počesť stojí múzeum.

     Pekne však po poriadku. Musím sa priznať, že toto bol môj prvý let. Doteraz som cestovala len autom, autobusom alebo vlakom. Bála som sa trošku ako to bude moje telo znášať, no napodiv sa mi to veľmi páčilo a let som si užila. Cítila som sa bezpečne a samozrejme užívala som si nádherný výhľad. 

     Ubytovaní sme boli v hoteli Adina, ktorý vám vrelo odporúčam. Nebol predražený, v cene ste mali raňajky, vstup do bazénu a posilovne, dokonca sme mali na izbe vlastnú plne vybavenú kuchyňu.

     Náš výlet sme začali pátraním po asi najznámejšej atrakcii - Malej morskej panne. Neuveríte, ale kým sme našli tú pravú, ku ktorej sme sa dostali len vďaka Japonským turistom, našli sme ďalšie dve. Jednu s poprsím, akým sa pýši Pamela Anderson, a druhú kreatúru, ktorej by sa človek v noci zľakol.

     Tak sme nasledovali našich japonských kamarátov smerom ku St. Alban´s Church, ktorý sa nachádza v parku Kastellet, pri ktorom je postavená fontána Gefionspringvandet, ktorá žiaľ teraz bola vypustená. Obzreli sme si aj samotnú pevnosť Kastellet, ktorá teraz slúži ako kasáreň.

     Potom sme sa chceli dostať k jednému múzeu, ktorého názov si už nepamätám. Nevedeli sme však kade k nemu ísť a tak som šla do najbližšieho stánku s jedlom opýtať sa tetušky. Odpovedala mi, že to múzeum už pár rokov neexistuje, že vyhorelo... Pekne sa na mne zasmiala. :D 

     Hneď o jednu ulicu ďalej sa nachádzal Amalienborg, zámok a o dvanástej sa tam menili stráže. Takže sme si počkali a celé to divadlo sme si pozreli. Ale bolo to naozaj pekné, krajšie a väčšie než u nás v Bratislave. 

     Aspoň krátka ukážka, hoci to mám natočené celé, len z dôvodu presiahnutia veľkosti mi ho tu nechce nahrať. 

     Odtiaľ sme sa presunuli ku Frederiks Kirke (The Marble Church), do ktorého sme sa nedostali. Inak, skoro na každej ulici bola rozkopaná cesta. Netuším čo tam toľko opravovali. 

     Keď sa dostanete do centra, tak sú tam všetky pamiatky na kope. Stačí len chodiť z jednej ulice na druhú s poriadne otvorenými očami a všímať si okolitý svet.

     Najviac času sme my osobne strávili asi na Nyhavne, kde sme si porobili kopec fotiek s farebnými domami, pozreli sme si Opera House, keby nepršalo tak by sme si celý ten kanál prešli na loďke, áno bola aj taká možnosť, lenže aj bez sedenia na studenej lavičke nám bola dosť kosa. 

     Celý výlet sme mali dosť oničom počasie. Mrholilo, bola hmla a hoci bolo pár stupňov nad nulou, pocitová teplota bola oveľa nižšia. Čuduj sa svete, domáci sa tam premávali s radosťou na bicykloch, v botaskách, poltopánkach, s holými nohami a rozopnutými bundami. Potom som sa pozrela na seba - čiapka, šál, rukavice, poriadne zimušné topánky, lyžiarska bunda. Žeby sme boli až také fajnovky oproti Dánom? :D Zohriať sme sa šli na najdlhšiu nákupnú ulicu Stroget. Aj sme čo-to nakúpili, ale všetko tam bolo veeeeeeľmi drahé. 

     Presúvali sme sa väčšinou metrom alebo autobusovou dopravou, ale zájsť sa dá v pohode aj pešo. Poprípade na každom rohu požičiavajú bicykle alebo si môžete zaplatiť lodný taxík. Škoda, že sme tam neboli v lete. Určite by som navštívila zábavný park Tivoli, ktorý bol však teraz zatvorený. Hneď oproti nemu sa nachádza socha Hansa Christiana Andersena. A vedľa neho je zasa Copenhagen City Hall, ktorá má historický nádych a určite, keď pred ňou stojíte, oplatí sa vojsť dovnútra, vstup je zdarma. City Hall je prepojená s Radhuspladsen, ktorá je pre verejnosť otvorená od mája do septembra, potom len v niektorých dňoch v týždni. Pozor však, pred ňou na vás číha nespočetné množstvo holubov a čajok, celý čas som čakala, z ktorej strany na mňa dopadne hovienko. 

     V Kodani mali moji priatelia známych, ktorí tam žijú už 10 rokov a tí sa nás nakoniec ujali a zobrali nás do najvyššie položeného baru v meste - Sky Bar. Vraj je odtiaľ výhľad na celú Kodaň, no my sme pre silnú hmlu nevideli skoro nič. 

     Ani neviem ako, resp. viem, len je to ťažko vysvetliť, som sa dostala na koncert Metallici, ktorý prebiehal v Royal Aréne, ktorá je najnovšou arénou a práve v ten deň mala slávnostné otvorenie. V živote sa mi ani len nesnívalo, žeby som mohla vidieť túto kapelu naživo. Na koncerte bolo zhruba 16 000 ľudí z rôznych kútov sveta. Atmosféra bola úžasná, ani sa nedá opísať slovami, to jednoducho musí človek zažiť na vlastnej koži. Btw stála som niekde na ľavej strane pod pódiom. 

     Na ďalší deň som rozdýchavala ten koncert a to že som spala ani nie 4 hodiny. Stihli sme si však ešte pozrieť Rosenborg Castle aj s jeho nádhernými záhradami. A navštívili sme časť Kodane - Christianiu - slobodnú komunitu, ktorú si vytvorili ľudia sami. Žijú tam prevažne drogovo závislí ľudia a je to jediná časť Kodane, kde je legálna marihuana, hašiš. Poviem vám, v noci by som tam rozhodne nešla, už cez deň som sa tam cítila zle a len som striehla, kto ma z ktorej strany okradne. Je tam zakázané fotografovanie. Na druhej strane, bola to jediná časť mesta, kde mali voľne pustených psov a dokonca mali voľný prístup do kaviarní aj reštaurácií. 

     Dáni žijú veľmi zdravo, neustále sú v pohybe a naozaj som tam nevidela ani jedného tučného človeka. Majú však vysoký životný štandard. Na každom rohu sú odpadkové koše a či chcete alebo nie musíte recyklovať. Takmer v každej kaviarni je zakázané fajčiť. Čo sa týka stravovania, sem tam nájdete fast foody, ale inak samé drahé reštaurácie. Preferujú však jedenie na "stojáka" a často sa vraj stravujú v stánkoch v meste. 

     Nevideli sme však všetky pamiatky. Je ich tam naozaj veľmi veľa. Na každom kroku je nejaké múzeum, niektoré majú vstup zdarma, inde si musíte poriadne zaplatiť, kostolov je tam tak isto dostatok. Pekné by bolo vidieť ich botanickú záhradu a navštíviť ostrov Malmo, ktorý sa nachádza už vo Švédsku. Avšak to až v lete, keď je príjemne tepľúčko. 

     Výlet stál rozhodne zato, vrelo vám odporúčam navštíviť Dánsko. Dohovoríte sa všade anglicky, ani s platbami nie je problém, buď dánske koruny alebo kreditka. :) Domov ako suvenír môžete kúpiť magnetku, ako obyčajne, alebo ich typickú dánsku čokoládu Anthon Berg, ktorá je poriadne drahá ale tá chuť, uhm. 

     Už len kúpiť letenku, zbaliť kufre a hor sa do sveta! :D