Valentín

     Zdravím všetkých zamilovaných,

v dnešný deň sa na celom svete oslavuje výnimočný sviatok - sviatok lásky, zaľúbených. Je pekné, že aspoň jeden deň v roku sú k sebe ľudia milší, že si dokážu oveľa viac prejavovať svoje city, že aspoň raz nájdu odvahu a oslovia, pošlú zamilovanú valentínku svojmu vyvolenému. Ale prečo sme si zvykli robiť to len v jeden jediný deň, prečo si rovnako neprejavujeme lásku po celý rok? Prečo nemáme odvahu bojovať za udržanie si lásky alebo za riskovanie straty kamaráta, tým že prejavíme svoje city aj v bežný deň? 

     Mnohí z vás tento sviatok neoslavujú preto, lebo tvrdia, že to nie je nič špeciálne, deň ako každý iný, alebo preto, že nemajú priateľa/ľku, lásku svojho života. No vedzte, že lásku môžete prejaviť aj svojím najbližším, či už rodičom, starým rodičom, súrodencom, svojím domácim maznáčikom, kamarátom, alebo len tak spríjemnite deň cudziemu človeku na ulici. Tento deň môžete využiť aj ako vyjadrenie lásky voči samému sebe. Zrelaxovať, dopriať si oddych, pohodu, obdariť sa niečím, či očistiť si svoje vnútro od rôznych boliestok a ťažkostí. 

„Nepleť si lásku s vlastníckym poblúznením; z neho pochádza to najhoršie trápenie. Lebo v tom sa ľudia mýlia: z lásky trápenie nepochádza. Trápenie plynie z túžby vlastniť, a tá je opakom lásky.“

– Antoine de Saint-Exupéry

     Milovať neznamená vlastniť niekoho city, neznamená to kupovať si niekoho skrz drahých darov, dovoleniek, či šperkov. Znamená to bezhranične sa odovzdať jeden druhému, dať tomu človeku celé svoje vnútro, nehanbiť sa mu s hocičím zdôveriť, nehanbiť sa pred ním vyzerať ako blázon, pre mnohé ženy nehanbiť sa chodiť pred vlastným chlapom v teplákoch, nenalíčená s neupravenými vlasmi. Ukázať tomu človeku svoje slabosti a nedostatky bez toho, aby nás za nich odsúdil. Naopak, títo ľudia nás práve vďaka týmto naším vrodeným chybičkám krásy o to viac milujú, keď vidia, že ani my niesme dokonalí a máme svoje muchy. 

Život Svätého Valentína

Svätý Valentín bol kňaz, lekár a neskorší svätec, ktorý pochádzal z mesta Terni na juhu dnešného talianskeho regiónu Umbria. Dátum narodenia nie je známy (hrubý odhad okolo roku 175). V roku 197 sa v rodnom meste stal biskupom. Neskôr pôsobil v cisárskom Ríme, kde sa počas jeho života vystriedalo na tróne viacero vladárov. Skutky, vďaka ktorým si naňho všetci zamilovaní na začiatku februára spomínajú, sa spájajú s vládou cisára Claudia II.

Claudius bol známy svojou záľubou vo vojnových výpravách a odporom k rodinným vzťahom svojich legionárov. Zastával názor, že ženatý vojak starostlivosťou o rodinu oslabuje svoju bojaschopnosť a obetavosť. Preto zakázal svojim vojakom uzatvárať manželstvá. Práve kňaz Valentín tento zákaz ignoroval a naďalej tajne sobášil zaľúbené páry. Tu možno hľadať pôvod sviatku zamilovaných, ktorý všetci zaľúbenci oslavujú na deň Valentínovej smrti - 14. februára.

Jeho konanie sa donieslo cisárovi, ktorý dal rebelujúceho kňaza uväzniť. Vo väzení liečil chorých kresťanov. 14. februára 269 kat mečom ukončil jeho život. Pred svojou popravou stihol prinavrátiť zrak a sluch postihnutej dcére svojho žalárnika, do ktorej sa, podľa legendy, dokonca zamiloval. Jej otca, Asteria, uzdravenie dcéry presvedčilo o moci Ježiša Krista a s celou svojou rodinou sa mu dal pokrstiť. V súvislosti so sudcovou dcérou sa traduje, že pred svojou smrťou poslal dievčaťu lístok s podpisom „Od Tvojho Valentína.“ Od tohto sa odvodzuje aj dnešná valentínka. 

14. februára ho väznitelia vyvliekli von a na Via Flaminio pri známom Mulvijskom moste ho sťali. Jeho traja učeníci Valentínovo telo previezli do svätcovho rodného mesta kde ho aj pochovali a nad jeho hrobom postavili jemu zasvätenú baziliku (tu, avšak v chráme prestavanom v 17. storočí odpočívajú dodnes). Na podnet pápeža Pavla V. sa v roku 1605 uskutočnil archeologický prieskum, pri ktorom boli pozostatky svätého Valentína objavené. Lebka bola oddelená od trupu čo dosvedčovalo usmrtenie sťatím.

Okrem tohto chrámu sa dnes relikvie svätého Valentína nachádzajú aj na iných miestach; napr. lebka je uložená v rímskej Bazilike Santa Maria in Cosmedin.

Vznik Svätého Valentína

Sviatok svätého Valentína sa začal v katolíckej cirkvi oficiálne sláviť počas pontifikátu pápeža Gelasia I., 14. februára roku 496. Vo svojej podstate vlastne nahradil pohanské sviatky zv. luperkálie, ktoré sa od nepamäti v Ríme slávili 15. februára. Luperkáliami Rimania oslavovali známu rímsku vlčicu, ktorá odchovala legendárnych zakladateľov mesta Romula a Rema. V tom čase sa slávili po celej krajine aj dni bohyne plodnosti Juno, ktoré boli spájané s rituálnymi očistami od zla a s oslavou ženskej plodnosti pred začiatkom nového roka, ktorý sa v Starovekom Ríme začínal 1. marca. Ženy a dievčatá boli pri tejto príležitosti obdarovávané kvetmi. Tieto oslavy často prerastali do bujarých a neviazaných orgií a preto ich pápež Gelasius I. v roku 494 zakázal. Aby však cirkev obyvateľom „nahradila“ ich obľúbený sviatok, presunula ho o jeden deň skôr a zasvätila ho svätému Valentínovi, ktorému zverila do opatery snúbencov a zamilovaných.

     Osobne nie som takisto zástancom tohto sviatku. No dnes som si asi po prvýkrát v mojom živote vravela, že by to chcelo zmenu. Veď preto, že nemám frajera nemôžem ľúbiť alebo byť ľúbená? A tak verím, že strávim pekný večer v obklopení mojich najdrahších, či už to bude moja rodina alebo moji priatelia, ešte sama netuším. 

     Nebojte sa prejaviť si lásku či už dotykmi, bozkom, objatím ale ba čo viac pekné slová vyslovené od srdca dokážu človeka najviac zahriať na duši. Takisto to nepreháňajte s darmi, častokrát už len prítomnosť danej osoby, uvarenie skvelej večere alebo zloženie básne pre svoju polovičku je veľký úspech a niektoré dámy to oveľa viac ocenia než spomínane šperky.

    Všetkým vám prajem krásny večer prežitý v kruhu vašich milovaných. Ľúbte seba, ale nezabúdajte lásku rozdávať, ľúbiť iných, pretože v živote nie je podstatné lásku príjmať ale dávať. :) 

     P.S.: Milujte sa a množte sa! :D