Mimkin svet

     Už dlho som nemala kreatívnu chvíľku. Neviem, čím to je. Nedostatkom času? To rozhodne nie, nebudem predsa používať túto otrepanú frázu. Príbehy v mojej hlave sa tvoria vždy za pochodu, bez rozmýšľania o tom, ako sa príbeh skončí alebo či vôbec vyvrcholí k nejakej pointe. Stratov nápadov, námetov? To asi tiež nie. Každý deň snívam s otvorenými očami a prikrášľujem si realitu. Nedostatkom podpory? Možno. Niežeby mi na tom nejako extra záležalo, ale vždy ma zahreje pri 💗, keď viem, že niekto na mňa myslí. Asi toto bude ten problém, lebo osoba na ktorú som sa počas pár mesiacov zafixovala ma jednoducho nechala plávať. Bez jediného slova, bez jedinej vety naznačujúcej lúčenie. Ako rýchlo do môjho života prišiel, tak rýchlo z neho aj odišiel. Či mi bolo smutno? Oh, a ako. Nevedela som sa s tým zmieriť, vkuse som obviňovala samú seba zato aká výrečná som, ako vždy trepem dva na tri, ako sa neviem k ľuďom správať, ako sa ich vždy snažím od seba vyplašiť. Opäť sa ti to podarilo Miriam!

     Dnes by som pokračovala a načala jeden z mojich tohtoročných výletov do zahraničia. Už odkedy som bola vo februári na koncerte Metallici, sme s priateľmi plánovali koncert najväčšej rockovej legendy spomedzi kapiel, legendárnych Guns N´ Roses! Nikto však nič neriešil, tak som si myslela, že plány opäť krachli, čo by sa nestalo po prvýkrát...      Jedného pekného dňa sme však boli na oslave narodenín jedného môjho známeho, a keď som mu dogratulovala, zašepkal mi do ucha: "Tešíš sa na koncert? Kúpil som ti lístok." V prvom momente to bol pre mňa šok, zároveň som mu však bola vďačná a náramne sa potešila, a potom došiel opäť šok, keď som si uvedomila, že mi zase raz zaplatil vstupenku, ktorá nebola veľmi lacná. Hneď som sa ponúkla, že mu teda peniažky vrátim, no na moje veľké prekvapenie povedal, že netreba. Ako vždy nechali sme to tak a časom sa na to zabudlo.       Koncert kapely sa mal odohrať na letisku Letňany v Prahe 4. júla. Očakávala som, že tam nepôjdeme len n

      Tramtadátadáááá!       Veľký návrat alebo len zúfalý pokus napraviť niečo, čo je už dávno za mnou? Uvidíme, čo sa z tohto pokusu vykľuje. Opätovne som chcela začať písať už pred pár mesiacmi, no vždy som sa sama odhovorila. Asi preto, že som sa bála, že už nenájdem ľudí, ktorí by tieto žvásty čítali, ale ako tak pozerám aj napriek tomu, že na blogu už dlho nepribudol žiaden nový článok, vždy sa našla nejaká zbloudila duša, ktorá naň klikla a čo-to si aj prečítala.      Za ten čas čo som tu aktívne nebola (žiť som žila, dobu som ešte nezaspala), sa mi v živote udialo nespočetné množstvo vecí. Postretávala som stovky nových ľudí, vytvorila si nové priateľstvá, zažila som 3 krásne dovolenky, nazbierala nové skúsenosti v rámci pracovných vzťahov a celkovo som sa nejako veľmi osmelila a moja super vlastnosť šplechnúť človeku do očí, čo si o ňom myslím, sa ešte viac prehĺbila. Myslela som si, že práve preto ma budú ľudia nenávidieť avšak nastala úplne opačná reakcia. Začali ma pov