Mimkin svet

     Pondelok. Prečo práve tomuto dňu prislúcha toľká náležitosť? Samozrejme, nie v živote každého človeka. Len v jej. Norinom. Ako každý pondelok aj toto ráno cestovala, tým istým autobusom ako každý pondelok o 6.44. Ešte ani raz neprišiel na čas. Dnešok teda nebol výnimkou. Odsedela si deň v škole. A veru, bol dlhý. Cez voľnú hodinu so spolužiakmi skočila na pivko. Už toto je predzvesť toho, že sa deň bude niesť v alkoholovom opojení. Trošku to prehnali. To jedno pivko im úplne stačilo. Vodku už miešať nemali. Ups, zase raz neskoro. Vraveli, že oni sú naučené, že im istotne neudrie. Tudle! Udrelo a ako. Počas celej prednášky sedeli v najzadnejšej lavici, rátali s tým, že ich nie je vidno. Hlupane, ani si neuvedomili, že ich vidí celá trieda ako na tácke. Rehotali sa ako zmyslov zbavené. Ako inak. Keď sa tie dve stretnú vždy je o zábavu postarané. Profesor skríkol:  “Utíšte sa!“  A Nora spokojne dodala:  „Hej, čo nevidíte, niektorí sa tu chcú vzdelávať...“  Načo celá trieda vybuchla

     Bolo to ráno ako každé iné a predsa sa prebudila s divným pocitom. V hlave jej trešťalo. Keby ju teraz zastavili policajti a podrobili ju dychovej skúške, nenašli by len zbytkový alkohol. Určite by namerali viac ako jedno promile. Sedela na posteli a premýšľala o udalostiach z predošlého večera. Kde bola? Čo robila? A zrazu jej to cinklo, ako keď sa postavičkám v kreslených animákoch z ničoho nič objaví nad hlavou malá, žltá žiarovka. Noc strávila v klube oproti ubytovni. Ako sa tam dostala?! Pozrela na postele oproti nej, kde ležali ďalšie dve nevládne telá. To si mohla myslieť. Jej perfektné spolubývajúce. Teraz si spomenula ako Laura s treskom vletela do izby, akoby niekde horelo a ju vytrhla z "náramne zábavného" prepisovania poznámok. V ruke držala fľašu vodky a za jej chrbtom sa mihali ďalšie tri postavy.       "Čauko! Dnes večer je v Moone párty. My sme si už trošku našliapli, no a predsa nebudeš tu takto smutne a osamelo sedieť celý večer... Na vypi si!&q