Som introvert?
Zdravím introvertov, no nezabúdam ani na vás milí extroverti! :)
Je priam až neuveriteľné ako rýchlo čas letí. Zdá sa mi akoby to bolo včera, keď som oslavovala svoje narodeniny, ktoré mám koncom leta, no a keď sa dnes pozriem na kalendár je ťažké uveriť, že už je 12-sty december. Včera sme na našich adventých vencoch zapálili už v poradí tretiu adventnú sviecu. Budúci víkend zapálime poslednú a potom hurááá Ježiško! Cez víkend som bola spolu s mojou rodinou na vianočných trhoch v Poprade nadýchať sa vianočnej atmosféry, no žiaľ bez snehu ani tie trhy za veľa nestáli. Jedno šťastie, že medovinu predávajú v každom piatom stánku. Zašli sme sa nachvíľu zohriať do nákupného centra a keď som zbadala aké davy sa jeho chodbami premávajú takmer sa mi stalo z očí. Nezdá sa vám, že sa všetci náhlime za materiálnymi vecami, ktoré samozrejme potešia pod stromčekom každého, ale predsa len zabúdame na pravý zmysel Vianoc?
Podľa môjho okolia som vraj príliš plachá, hanblivá a mám problém nadviazať kontakt s novými ľuďmi. Skúste si potom predstaviť aká vydesená a malinká som si pripadala v tom nákupnom centre. Neobľubujem pozornosť druhých ľudí pretože mám neustále pocit, akoby ma svojimi pálivými pohľadmi skúmali až do špiku kostí. V dôsledku toho sa potom inštinktívne hrbím, začnem byť nervózna a mám tendenciu utekať pohľadom, najlepšie je keď si objavím jeden záchytný bod niekde na zemi a vtedy už viem, že som vo svojej komfortnej zóne. Nulový očný kontakt = bezpečie!
Väčšina mojich kamarátov sú extroverti. Radi sa ukazujú v spoločnosti, radi sú na výslní, nemajú problém vystupovať pred masami cudzích ľudí, typickí ľudia z ktorých srší sebavedomie. Oblečú si čo chcú, bez ohľadu na to, čo si o nich spoločnosť myslí. Je im jedno, či pôsobia príliš extravagantne alebo či vyzerajú ako bezdomovci, ktorí svoj denný outfit vyhrabali pred pár minútami priamo z koša. Takíto ľudia sa radi bavia, sú ľahkomyseľní, odviazaní, šialení. Nemajú problém zapadnúť, osloviť len tak náhodného okoloidúceho na ulici, dokonca radi riskujú. Celý svet si dokážu získať jediným svojím úsmevom, či slovom a svet ich zato miluje!
Potom sa pozriem na seba. Introvertka. Tichá, svedomitá, čo neznáša pozornosť, snaží sa splynúť s davom, len aby sa náhodou niečím neodlišovala. V kolektíve mám problém zapadnúť. Jednak preto, že svojimi odlišnými názormi, ktoré sú niekedy hodné Nobelovej ceny nikoho nezaujmem alebo sú pre druhých nepochopiteľné a potom preto, že nie každý koho spoznám mi je sympatický a tak trochu si do okruhu svojich blízkych pustím len vyvolených. Ak ma niekto zavolá v piatok večer von na diskotéku alebo len tak do nejakého baru, trikrát si premyslím, či mi to stojí zato opustiť teplo môjho domova. Väčšinou si vymyslím nejakú výhovorku pre ktorú nemôžem ísť von a namiesto toho zostanem len tak vylihovať v mojej posteli, čítať knihu a kašľať na celý svet. Je pravdou, že strašne veľa premýšľam. O sebe, o mojich rozhodnutiach, o situáciach ktoré som počas dňa zažila a prehodnocujem, či som spravila správne keď som sa zachovala tak či onak, o svete, o ľuďoch, dokonca aj o veciach o ktorých by som nemala, lebo viem, že si tým sama ubližujem. Minule mi niekto povedal, že som príliš domýšľavá. Ale je predsa rozdiel medzi domýšľavosťou a medzi zvažovaním každej jednej možnej alternatívy, ktorá sa môže odohrať. Ľudia, ktorí vraj nadmerne premýšľajú majú väčšie sklony k samovražde, k sebadeštrukcii, k sebapoškodzovaniu. Záleží však aj na celkovej povahe človeka, nie každý by bol toho schopný. Rada trávim čas osamote. Rada sa len tak prechádzam ďaleko od civilizácie, so svojim psom, sama s mojimi myšlienkami. Príde mi to ako moja osobná očista od všetkého. Niekedy sa prichytím ako sa rozprávam sama so sebou, zasmejem sa na tom a idem ďalej. Mám problém so svojimi pocitmi. Nedokážem sa o nich s niekym rozprávať, nedokážem ich vyjadriť tak ako by som chcela. Ak ma niečo trápi dusím to v sebe, potom nastane zlomová situácia, kedy tú ťarchu už viac neunesiem, vyplačem sa, vreckovka zachytí všetky moje bôle. Nedokážem si ani len predstaviť, že budem niekedy zamilovaná. Ako budem schopná povedať tie pekné slová? Čo keď je moje srdce ako z kameňa a nedokáže milovať? Čo ak sa nakoniec zamilujem tak vášnivo, že mi to nakoniec zlomí srdce a už viac nebudem tým, kým som?
Rada čítam a píšem, lebo len vtedy sa cítim sama sebou. Neviem to posúdiť ale vždy keď idem písať nemám ani len najmenšiu predstavu o čom a keď chytím pero, slová mi začnú výriť hlavou až ich niekedy nestíham zapisovať, myslím, že toto je môj skrytý talent, nie každý to totiž dokáže. Tento rok by som sa chcela hlásiť na odbor masmediálna komunikácia. Mamka hovorí, že táto škola však nie je pre mňa, vraj ako budem vystupovať pred ľuďmi. Neverí mi. Ale ja viem. že to zvládnem. V živote som už spravila toľko vecí, ktoré som sama nechcela, ale bola som prinútená. Každý deň prekonávam svoje hranice. Vďaka priateľom, ktorí ma dotiahnu naozaj až na koniec sveta. Práve oni ma naučili vystúpiť z vlastného tieňa a byť videnou. Bez hanby, bez strachu, bez predsudkov. Vedieť sa ozvať vtedy keď niečo potrebujem, bojovať za seba, pretože keď nie ja tak kto to pre mňa urobí? Za všetko im ďakujem, hoci niekedy by mohli byť menej iniciatívni. :D
Milí introverti, vy viete, že ste jedineční, pretože nie každý dokáže byť šťastný sám a v tichu. Aj napriek všetkým neprajníkom, ktorí sa vám celý život posmievajú za to akí ste "zamrzutí" buďte na seba hrdí, mnohí vám totiž závidia to akí ste. Veď viete, vyššie IQ, lepšie pracovné posty a keď to vydá, tak aj super životných partnerov. Hoci niekedy možno bojujete sami proti sebe, nerobte to, niečo sa zmeniť dá, ale vo svojej podstate, budete vždy rovnakí. A môžete byť spokojní, podľa nejakého výskumu vraj na svete žije oveľa viac introvertov, ako extrovertov! Naša rasa teda nevyhynie. :D Niežeby som preferovala len jednu povahu, to nie, len tým, že som sama introvert, prikláňam sa k nim. Proti extrovertom však nemám nič. Snáď tomu porozumiete.
Všetkým vám prajem príjemný pracovný týždeň. :)
Je priam až neuveriteľné ako rýchlo čas letí. Zdá sa mi akoby to bolo včera, keď som oslavovala svoje narodeniny, ktoré mám koncom leta, no a keď sa dnes pozriem na kalendár je ťažké uveriť, že už je 12-sty december. Včera sme na našich adventých vencoch zapálili už v poradí tretiu adventnú sviecu. Budúci víkend zapálime poslednú a potom hurááá Ježiško! Cez víkend som bola spolu s mojou rodinou na vianočných trhoch v Poprade nadýchať sa vianočnej atmosféry, no žiaľ bez snehu ani tie trhy za veľa nestáli. Jedno šťastie, že medovinu predávajú v každom piatom stánku. Zašli sme sa nachvíľu zohriať do nákupného centra a keď som zbadala aké davy sa jeho chodbami premávajú takmer sa mi stalo z očí. Nezdá sa vám, že sa všetci náhlime za materiálnymi vecami, ktoré samozrejme potešia pod stromčekom každého, ale predsa len zabúdame na pravý zmysel Vianoc?
Podľa môjho okolia som vraj príliš plachá, hanblivá a mám problém nadviazať kontakt s novými ľuďmi. Skúste si potom predstaviť aká vydesená a malinká som si pripadala v tom nákupnom centre. Neobľubujem pozornosť druhých ľudí pretože mám neustále pocit, akoby ma svojimi pálivými pohľadmi skúmali až do špiku kostí. V dôsledku toho sa potom inštinktívne hrbím, začnem byť nervózna a mám tendenciu utekať pohľadom, najlepšie je keď si objavím jeden záchytný bod niekde na zemi a vtedy už viem, že som vo svojej komfortnej zóne. Nulový očný kontakt = bezpečie!
Väčšina mojich kamarátov sú extroverti. Radi sa ukazujú v spoločnosti, radi sú na výslní, nemajú problém vystupovať pred masami cudzích ľudí, typickí ľudia z ktorých srší sebavedomie. Oblečú si čo chcú, bez ohľadu na to, čo si o nich spoločnosť myslí. Je im jedno, či pôsobia príliš extravagantne alebo či vyzerajú ako bezdomovci, ktorí svoj denný outfit vyhrabali pred pár minútami priamo z koša. Takíto ľudia sa radi bavia, sú ľahkomyseľní, odviazaní, šialení. Nemajú problém zapadnúť, osloviť len tak náhodného okoloidúceho na ulici, dokonca radi riskujú. Celý svet si dokážu získať jediným svojím úsmevom, či slovom a svet ich zato miluje!
Potom sa pozriem na seba. Introvertka. Tichá, svedomitá, čo neznáša pozornosť, snaží sa splynúť s davom, len aby sa náhodou niečím neodlišovala. V kolektíve mám problém zapadnúť. Jednak preto, že svojimi odlišnými názormi, ktoré sú niekedy hodné Nobelovej ceny nikoho nezaujmem alebo sú pre druhých nepochopiteľné a potom preto, že nie každý koho spoznám mi je sympatický a tak trochu si do okruhu svojich blízkych pustím len vyvolených. Ak ma niekto zavolá v piatok večer von na diskotéku alebo len tak do nejakého baru, trikrát si premyslím, či mi to stojí zato opustiť teplo môjho domova. Väčšinou si vymyslím nejakú výhovorku pre ktorú nemôžem ísť von a namiesto toho zostanem len tak vylihovať v mojej posteli, čítať knihu a kašľať na celý svet. Je pravdou, že strašne veľa premýšľam. O sebe, o mojich rozhodnutiach, o situáciach ktoré som počas dňa zažila a prehodnocujem, či som spravila správne keď som sa zachovala tak či onak, o svete, o ľuďoch, dokonca aj o veciach o ktorých by som nemala, lebo viem, že si tým sama ubližujem. Minule mi niekto povedal, že som príliš domýšľavá. Ale je predsa rozdiel medzi domýšľavosťou a medzi zvažovaním každej jednej možnej alternatívy, ktorá sa môže odohrať. Ľudia, ktorí vraj nadmerne premýšľajú majú väčšie sklony k samovražde, k sebadeštrukcii, k sebapoškodzovaniu. Záleží však aj na celkovej povahe človeka, nie každý by bol toho schopný. Rada trávim čas osamote. Rada sa len tak prechádzam ďaleko od civilizácie, so svojim psom, sama s mojimi myšlienkami. Príde mi to ako moja osobná očista od všetkého. Niekedy sa prichytím ako sa rozprávam sama so sebou, zasmejem sa na tom a idem ďalej. Mám problém so svojimi pocitmi. Nedokážem sa o nich s niekym rozprávať, nedokážem ich vyjadriť tak ako by som chcela. Ak ma niečo trápi dusím to v sebe, potom nastane zlomová situácia, kedy tú ťarchu už viac neunesiem, vyplačem sa, vreckovka zachytí všetky moje bôle. Nedokážem si ani len predstaviť, že budem niekedy zamilovaná. Ako budem schopná povedať tie pekné slová? Čo keď je moje srdce ako z kameňa a nedokáže milovať? Čo ak sa nakoniec zamilujem tak vášnivo, že mi to nakoniec zlomí srdce a už viac nebudem tým, kým som?
Rada čítam a píšem, lebo len vtedy sa cítim sama sebou. Neviem to posúdiť ale vždy keď idem písať nemám ani len najmenšiu predstavu o čom a keď chytím pero, slová mi začnú výriť hlavou až ich niekedy nestíham zapisovať, myslím, že toto je môj skrytý talent, nie každý to totiž dokáže. Tento rok by som sa chcela hlásiť na odbor masmediálna komunikácia. Mamka hovorí, že táto škola však nie je pre mňa, vraj ako budem vystupovať pred ľuďmi. Neverí mi. Ale ja viem. že to zvládnem. V živote som už spravila toľko vecí, ktoré som sama nechcela, ale bola som prinútená. Každý deň prekonávam svoje hranice. Vďaka priateľom, ktorí ma dotiahnu naozaj až na koniec sveta. Práve oni ma naučili vystúpiť z vlastného tieňa a byť videnou. Bez hanby, bez strachu, bez predsudkov. Vedieť sa ozvať vtedy keď niečo potrebujem, bojovať za seba, pretože keď nie ja tak kto to pre mňa urobí? Za všetko im ďakujem, hoci niekedy by mohli byť menej iniciatívni. :D
Milí introverti, vy viete, že ste jedineční, pretože nie každý dokáže byť šťastný sám a v tichu. Aj napriek všetkým neprajníkom, ktorí sa vám celý život posmievajú za to akí ste "zamrzutí" buďte na seba hrdí, mnohí vám totiž závidia to akí ste. Veď viete, vyššie IQ, lepšie pracovné posty a keď to vydá, tak aj super životných partnerov. Hoci niekedy možno bojujete sami proti sebe, nerobte to, niečo sa zmeniť dá, ale vo svojej podstate, budete vždy rovnakí. A môžete byť spokojní, podľa nejakého výskumu vraj na svete žije oveľa viac introvertov, ako extrovertov! Naša rasa teda nevyhynie. :D Niežeby som preferovala len jednu povahu, to nie, len tým, že som sama introvert, prikláňam sa k nim. Proti extrovertom však nemám nič. Snáď tomu porozumiete.
Všetkým vám prajem príjemný pracovný týždeň. :)
Komentáre
Zverejnenie komentára