Biomasa
Ahojte priatelia! :)
Dúfam. že vás včera navštívil Mikuláš a ak nie, snáď vám spravil počas dňa radosť niekto z vášho okolia, či už objatím, bozkom alebo nejakou tou čokoládkou. Musím podotknúť, že streda je môj obľúbený deň v týždni a nie preto, že som sa v tento deň narodila. Asi preto, že vo mne evokuje to, že sa pracovný týždeň pomaly schyľuje ku koncu a že už znova nemusím prežívať pondelok a utorok.
Bŕŕ! Neviem ako u vás, ale tam kde bývam ja, je naozaj kosa. Rozhodla som sa, kedže tak rada spomínam na staré časy, napísať ďalší príbeh, ktorý sa odohral cez tieto letné prázdniny. Už minulého roka, škola ktorú som navštevovala, vyhrala jednu celoslovenskú súťaž. Hlavnou cenou bol týždenný biomasový tábor v Rajci. Celú súťaž vyhrali naši najmladší členovia kolektívu, ale kedže na tábor nechcel ísť každý, učiteľka oslovila aj nás žiakov z vyšších tried. Odmalička som túžila stráviť jeden týždeň v hocijakom tábore. Kedže som však dieťa 90-tych rokov vtedy to ešte nebolo až tak rozšírené a hlavne v móde aby sa rodičia na týždeň zbavili svojich ratolestí. Ale veď čo nevyjde v mladosti môže vyjsť aj na staré kolená! :D Pekne som sa prihlásila spolu s jedným kamarátom a keď som sa učiteľky pýtala, že kto ide z iných ročníkov, odpovedala, že nejaká Ľubka. Vôbec som to dievča nepoznala a trošku vo mne hlodali pochybnosti, že čo keď si ako osobnosti nesadneme a celý týždeň bude jedna veľká katastrófa.
Tábor sa konal začiatkom letných prázdnin a keď došlo na deň D neskutočne som sa tešila. Môj problém však je, že som veľmi hanblivá, no potom keď už človeka lepšie spoznám som ukecaná a vraj aj zábavná, čo je určite plus, keď si hľadáte nových priateľov. Zraz sme mali na autobusovej stanici odkiaľ sme sa presúvali autobusom na vlakovú stanicu. Skúste si predstaviť aký hurhaj v tom vlaku bol, keď doň nasadlo 18 dvanásťročných detí a traja teenageri plus dve učiteľky, ktoré sú však zvykuté na takýto blázinec. Naša cesta bola plná úsmevných zážitkov. Najlepšie bolo keď sme vystúpili z vlaku v Žiline a učiteľka vravela, že na presun k autobusu máme necelých 5 minút! Behali sme ako o život, len aby sme to stihli. Bol však medzi nami jeden jedinec, ktorý neobľubuje športy a ten sa zaťal, že aj keby mu nohy polámeme, on utekať nebude. Našťastie sme všetko stihli. Ubytovaní sme boli v Pastoračnom centre vedľa ktorého bol hneď kostol a za ním cintorín. Úplne vhodné prostredie pre detský tábor. :D Celý týždeň sme spali na matracoch z molitanu a v spacákoch, ktoré sme si sami priniesli. V jednej izbe sme prežili bez vzájomného pozabíjania sa nádherný týždeň. Prvá noc bola utrpením. Chalani nechceli spať, ale boli rozhodnutí. že popastujú všetky dievčatá. Samozrejme boli aj nejaké obete, ale v boji sme nepadli všetky. Jedno dievča v tú noc hrozne chrápalo. Naozaj tak hlasno nechrápe ani môj ocko. Môj mladší bratranec to už nevydržal a sprevádzaný výbuchmi smiechu jeho kamošov, prišiel k nej, zapchal jej nos, dobre že sa neudusila. Druhá baba, spomínaná Ľubka, zas trpela námesačnosťou. Celú noc si nepretržite sadala a ľahala. Njaprv sme si mysleli, že si z nás uťahuje a chce nás len vystrašiť, verte mi scéna ako vystrihnutá z hororu, no nie naozaj je to porucha. Na druhý deň ráno mala z toho svalovku. V iný večer sme sedeli v jedálni a rozprávali sa. Nato jeden chlapec z ničoho nič oslovil jednu z profesoriek a hovorí: "Pani profesorka, máte pekné vlasy. Ako Justov pes." Od smiechu sme sa takmer došúľali, to mi je teda poklona! :D
Každý deň sme mali doobedie vyplnené náučným programom týkajúcim sa hlavne obnoviteľných zdrojov energie, recyklovania a ochrany našej Zeme. Za týždeň čo som tam bola som sa naučila množstvo zaujímavých vecí, ako napr. piecť domáci chlieb, vyrobiť si recyklovaný papier, vyrobiť si zo včelých plastov sviečky, a zvlášť som si obľúbila ich farmu - Park Drienová, ktorá sa nachádza hneď za Rajcom. Tento rok sme o nej dostali aj krásnu knižku napísanú Ladislavom Židekom a kolektívom z Biomasy. Nielenže v parku nájdete zvieratá každého druhu a skoro všetky boli zachránené z útulkov alebo nájdené v dezolátnom stave, no takisto sa tam nachádza Zvonica Ladislav, ku ktorej sa viaže smutná príhoda, ale aj Pustovňa Antola Srholca, ktorá je obkolesená obrovským sadom, kde su vysadené hlavne ovocné stromy a to také odrody, o ktorých sa vám ani nesnívalo, že vôbec existujú. Minulého roku sa chlapci z tábora podieľali na výstavbe vodných hrádzok, ktoré slúžia nielen na zachytávanie vody, ale účelom bola aj obnova vodného života v tejto oblasti.
Ľubka, ktorú som vďaka táboru pred rokom spoznala, bola nakoniec skvelé dievča a sadli sme si takmer okamžite. Odvtedy sa z nás stala nerozlučná dvojka. Spája nás nielen láska k písaniu a umeleckej tvorbe ale najmä trefné sarkastické poznámky, ktorým nie každý rozumie. Týmto ju srdečne pozdravujem, viem totižto, že ma číta. :D A hlavne kvôli tomu si neodpustím jednu príhodu s ňou. Jeden večer jej zavolal na mobil dedko. Pýta sa jej: "Ľubi a to kde spávate?" A ona mu na to pohotovo: "Dedko nevieš v reedukačnom centre." Chudák dedko skoro ho vystrelo.
Príhod by tu bolo kopu, no nie všetky sú vhodné na zverejnenie a zvlášť nechcem spomínať reálne mená mojich kamarátov, či uvádzať konkrétne miesta, najmä pre ochranu osobných údajov. Môžem však s hrdosťou vyhlásiť, že Rajec sa stal mojím druhým domovom. Ľudia tam sú veľmi priateľskí a milujem ich nárečie a to ako zmäkčujú a ako do všetkých slov strčia to ich povestné "ľ".
Určite vám milí čitatelia odporúčam navštíviť Park Drienovú, Rajec a takisto aj Rajeckú Lesnú. Všetko sú to nádherné slovenské mestá, s krásnou prírodou akú tu na Východe neuvidíte. :)
Ako prílohu dnes prikladám fotku knihy, ktorú sme dostali a tričko, ktoré som si vlastnoručne vytvorila. Nie je to žiadne umelecké dielo ale sú na ňom zachytené všetky vtipné hlášky. Ten kto tam nebol a nezažil si určité veci s nami asi nepochopí, ale to nevadí. Ak by mal niekto záujem pripájam aj oficiálnu stránku združenia Biomasa, kde sa o nich a ich aktivitách dočítate viac. https://www.biomasa.sk/
Žime ekologicky. Neznečisťujme a nezabíjajme si našu planétu sami.
Pekný večer vám všetkým prajem. :)
Dúfam. že vás včera navštívil Mikuláš a ak nie, snáď vám spravil počas dňa radosť niekto z vášho okolia, či už objatím, bozkom alebo nejakou tou čokoládkou. Musím podotknúť, že streda je môj obľúbený deň v týždni a nie preto, že som sa v tento deň narodila. Asi preto, že vo mne evokuje to, že sa pracovný týždeň pomaly schyľuje ku koncu a že už znova nemusím prežívať pondelok a utorok.
Bŕŕ! Neviem ako u vás, ale tam kde bývam ja, je naozaj kosa. Rozhodla som sa, kedže tak rada spomínam na staré časy, napísať ďalší príbeh, ktorý sa odohral cez tieto letné prázdniny. Už minulého roka, škola ktorú som navštevovala, vyhrala jednu celoslovenskú súťaž. Hlavnou cenou bol týždenný biomasový tábor v Rajci. Celú súťaž vyhrali naši najmladší členovia kolektívu, ale kedže na tábor nechcel ísť každý, učiteľka oslovila aj nás žiakov z vyšších tried. Odmalička som túžila stráviť jeden týždeň v hocijakom tábore. Kedže som však dieťa 90-tych rokov vtedy to ešte nebolo až tak rozšírené a hlavne v móde aby sa rodičia na týždeň zbavili svojich ratolestí. Ale veď čo nevyjde v mladosti môže vyjsť aj na staré kolená! :D Pekne som sa prihlásila spolu s jedným kamarátom a keď som sa učiteľky pýtala, že kto ide z iných ročníkov, odpovedala, že nejaká Ľubka. Vôbec som to dievča nepoznala a trošku vo mne hlodali pochybnosti, že čo keď si ako osobnosti nesadneme a celý týždeň bude jedna veľká katastrófa.
Tábor sa konal začiatkom letných prázdnin a keď došlo na deň D neskutočne som sa tešila. Môj problém však je, že som veľmi hanblivá, no potom keď už človeka lepšie spoznám som ukecaná a vraj aj zábavná, čo je určite plus, keď si hľadáte nových priateľov. Zraz sme mali na autobusovej stanici odkiaľ sme sa presúvali autobusom na vlakovú stanicu. Skúste si predstaviť aký hurhaj v tom vlaku bol, keď doň nasadlo 18 dvanásťročných detí a traja teenageri plus dve učiteľky, ktoré sú však zvykuté na takýto blázinec. Naša cesta bola plná úsmevných zážitkov. Najlepšie bolo keď sme vystúpili z vlaku v Žiline a učiteľka vravela, že na presun k autobusu máme necelých 5 minút! Behali sme ako o život, len aby sme to stihli. Bol však medzi nami jeden jedinec, ktorý neobľubuje športy a ten sa zaťal, že aj keby mu nohy polámeme, on utekať nebude. Našťastie sme všetko stihli. Ubytovaní sme boli v Pastoračnom centre vedľa ktorého bol hneď kostol a za ním cintorín. Úplne vhodné prostredie pre detský tábor. :D Celý týždeň sme spali na matracoch z molitanu a v spacákoch, ktoré sme si sami priniesli. V jednej izbe sme prežili bez vzájomného pozabíjania sa nádherný týždeň. Prvá noc bola utrpením. Chalani nechceli spať, ale boli rozhodnutí. že popastujú všetky dievčatá. Samozrejme boli aj nejaké obete, ale v boji sme nepadli všetky. Jedno dievča v tú noc hrozne chrápalo. Naozaj tak hlasno nechrápe ani môj ocko. Môj mladší bratranec to už nevydržal a sprevádzaný výbuchmi smiechu jeho kamošov, prišiel k nej, zapchal jej nos, dobre že sa neudusila. Druhá baba, spomínaná Ľubka, zas trpela námesačnosťou. Celú noc si nepretržite sadala a ľahala. Njaprv sme si mysleli, že si z nás uťahuje a chce nás len vystrašiť, verte mi scéna ako vystrihnutá z hororu, no nie naozaj je to porucha. Na druhý deň ráno mala z toho svalovku. V iný večer sme sedeli v jedálni a rozprávali sa. Nato jeden chlapec z ničoho nič oslovil jednu z profesoriek a hovorí: "Pani profesorka, máte pekné vlasy. Ako Justov pes." Od smiechu sme sa takmer došúľali, to mi je teda poklona! :D
Každý deň sme mali doobedie vyplnené náučným programom týkajúcim sa hlavne obnoviteľných zdrojov energie, recyklovania a ochrany našej Zeme. Za týždeň čo som tam bola som sa naučila množstvo zaujímavých vecí, ako napr. piecť domáci chlieb, vyrobiť si recyklovaný papier, vyrobiť si zo včelých plastov sviečky, a zvlášť som si obľúbila ich farmu - Park Drienová, ktorá sa nachádza hneď za Rajcom. Tento rok sme o nej dostali aj krásnu knižku napísanú Ladislavom Židekom a kolektívom z Biomasy. Nielenže v parku nájdete zvieratá každého druhu a skoro všetky boli zachránené z útulkov alebo nájdené v dezolátnom stave, no takisto sa tam nachádza Zvonica Ladislav, ku ktorej sa viaže smutná príhoda, ale aj Pustovňa Antola Srholca, ktorá je obkolesená obrovským sadom, kde su vysadené hlavne ovocné stromy a to také odrody, o ktorých sa vám ani nesnívalo, že vôbec existujú. Minulého roku sa chlapci z tábora podieľali na výstavbe vodných hrádzok, ktoré slúžia nielen na zachytávanie vody, ale účelom bola aj obnova vodného života v tejto oblasti.
Ľubka, ktorú som vďaka táboru pred rokom spoznala, bola nakoniec skvelé dievča a sadli sme si takmer okamžite. Odvtedy sa z nás stala nerozlučná dvojka. Spája nás nielen láska k písaniu a umeleckej tvorbe ale najmä trefné sarkastické poznámky, ktorým nie každý rozumie. Týmto ju srdečne pozdravujem, viem totižto, že ma číta. :D A hlavne kvôli tomu si neodpustím jednu príhodu s ňou. Jeden večer jej zavolal na mobil dedko. Pýta sa jej: "Ľubi a to kde spávate?" A ona mu na to pohotovo: "Dedko nevieš v reedukačnom centre." Chudák dedko skoro ho vystrelo.
Príhod by tu bolo kopu, no nie všetky sú vhodné na zverejnenie a zvlášť nechcem spomínať reálne mená mojich kamarátov, či uvádzať konkrétne miesta, najmä pre ochranu osobných údajov. Môžem však s hrdosťou vyhlásiť, že Rajec sa stal mojím druhým domovom. Ľudia tam sú veľmi priateľskí a milujem ich nárečie a to ako zmäkčujú a ako do všetkých slov strčia to ich povestné "ľ".
Určite vám milí čitatelia odporúčam navštíviť Park Drienovú, Rajec a takisto aj Rajeckú Lesnú. Všetko sú to nádherné slovenské mestá, s krásnou prírodou akú tu na Východe neuvidíte. :)
Ako prílohu dnes prikladám fotku knihy, ktorú sme dostali a tričko, ktoré som si vlastnoručne vytvorila. Nie je to žiadne umelecké dielo ale sú na ňom zachytené všetky vtipné hlášky. Ten kto tam nebol a nezažil si určité veci s nami asi nepochopí, ale to nevadí. Ak by mal niekto záujem pripájam aj oficiálnu stránku združenia Biomasa, kde sa o nich a ich aktivitách dočítate viac. https://www.biomasa.sk/
Žime ekologicky. Neznečisťujme a nezabíjajme si našu planétu sami.
Pekný večer vám všetkým prajem. :)
Komentáre
Zverejnenie komentára