Viera

       Zdravím vás pozemšťania! :D 

     Dnes v noci k vám zavíta cez komín alebo okno Mikuláš a vám, ktorí ste poslúchali zanechá v čižmičke sladkú odmenu a tým, ktorí ste hnevali nechá veľké...  Ja osobne dnes oslavujem ročné výročie operácie kolena, ktorú som absolvovala presne pred 365-dňami a 7 a pol hodinami. Myslím, že je čo oslavovať pretože odvtedy môžem  opäť žiť ako normálny teenager a nemusím sa strachovať, či sa v noci zobudím na kŕče, či vydržím behať aspoň 15 minút vkuse, ba čo viac konečne môžem po ročnej pauze bežkovať a lyžovať!

     Zase som mala dlhšiu pauzu, čo sa týka písania ale včera doobeda, keď som sedela v kostole a letmo počúvala kázeň, som si vravela, nebolo by zlé napísať článok na trošku kontroverznejšiu tému, ktorú ani dnes v 21. storočí neradno rozoberať. Asi je jasné, že budem písať o viere v niekoho, niečo, nie o Viere ako ženskom mene. Slovo viera by som definovala ako presvedčenie o existencii niekoho nadpozemského, resp. pripisovanie nadpozemských, čarovných vlastností určitým predmetom.

Sama som veriaci človek. Kresťan, katolík. Pravidelne chodievam do kostola, na spoveď, modlievam sa. No hocikedy sa vo mne zjaví pochybnosť v to čo robím, či to má naozaj nejaký hlbší zmysel. Začnem si klásť otázky ako: Existuje vôbec Boh? Čo ak všetko čo je napísané v Biblii je len niečí výmysel? Čo sa stane po smrti? Nastane vzduchoprázdno, všade tma a temnota, chlad?  Naozaj si už nebudem nikoho a nič z môjho života pamätať? Bude moja duša existovať ako lietajúce svetielko alebo bude mať podobu človeka? Existuje nebo, peklo, očistec? A prečo ľudia vlastne veria? Dáva im to pocit bezpečia? Kto si vlastne vymyslel všetky duchovné smery? Nestačil nám jeden? A takto víria myšlienky, otázky v mojej hlave koldokola, no odpoveď neprichádza. Možno raz, pri veľkom súde, keď sa stretnem so Všemohúcim, všetko pochopím, všetko mi ukáže a vysvetlí, no dovtedy je to na mne ako sa v živote rozhodnem. A ja som sa rozhodla veriť. Verím v to, že to čo zažívam na tejto zemi je peklo, trest z ktorého sa raz vykúpim. Nebojím sa smrti. Dostane nás každého, nik pred ňou neujde aj keď sa budeme snažiť vymyslieť séra na večný život. Keď si to tak uvedomím ja tu ani nechcem byť, pretože viem, že po smrti nastane ten pravý život, v ktorom si budú ľudia rovní, nebudú prežívať každodenné utrpenie, boj o prežitie. Budeme žiť v mieri a harmónii. Možno to čo tu teraz píšem, príde niekomu smiešne, absurdné, ale toto je len môj pohľad na vec. Niekto verí v niečo iné a má úplne iné myšlienky. Ja vám ani nekážem stotožňovať sa s mojím názorom, len som ho chcela vyjadriť. 

     Náboženstvo je veľmi obšírna téma a práve kvôli nemu a viere sa v minulosti vo svete diali zlé veci. Všetky vojny a bitky boli zapríčinené práve tým, že každý verí v niečo iné a niekto to nedokáže akceptovať. Práve preto vypukla prvá a druhá svetová vojna a aj kvôli tomu, že ľudia sú nenásytní a keď raz okúsia moc, bohatstvo chcú ešte viac. Veď aj Hitler, Lenin, Stalin si mysleli, že sú vládcami sveta, že sú niečo viac ako my obyčajní podradní človiečikovia, ktorí zo strachu plnia všetky rozkazy. A načo to bolo dobré? Zbytočné zomieranie, zbytočné obete, len preto, že niekto nevie prijať fakt, že sme každý jedinečný. A čo ak všetci kresťania, evanjelici, budhisti, hinduisti, moslimovia dokonca aj vy milí ateisti, veríme v jednú a tú istú osobu, len ju každý inak nazývame, uctievame, líšíme sa modlitbami a zvykmi, no podstata našej viery je tá istá. 

     Obávam sa toho, že presne z rovnakých dôvodov aké som spomenula vyššie, vypukne vo svete tretia svetová vojna. Denne zomierajú nevinní ľudia, len preto, že niekto zo Sýrskeho štátu má tu na Zemi poslanie zabiť aspoň jednu osobu, len preto aby sa dostal do "neba". Ak to takto pôjde ďalej, svet aký ho poznáme bude odsúdený k záhube. Všetci do jedného sa vyvraždíme a po nás tu ostane len spúšť z ktorej sa planéta Zem bude dlho spamätávať. 

     Dúfam, že ste sa pri čítaní, aspoň trošku zamysleli nad tým ako celú vec vnímate vy! Je úplne jedno či ste evanjelik, budhista, moslim, katolík, ateista. Je jedno či posvätná kniha, ktorú čítame sa nazýva Biblia alebo Korán. Je jedno či sa modlíme k Bohu, Mohamedovi, Alahovi. Podstatné je to, že sa akceptujeme ako ľudia, akceptujeme naše názory, vieru. Rozdiely sú nepatrné a sami si ich medzi sebou vytvárame. Ak chceme aby bol náš svet lepší ,aby sme nemuseli žiť v strachu, ale v nekončiacej sa pohode, zmena musí nastať od nás, inak to môžeme už teraz všetko zabaliť...