Vianoce
Ahojte! :)
Nejde mi nereagovať na ďalší teroristický útok, ktorý sa odohral pred troma dňami na vianočných trhoch v Berlíne. Celý námet tohto útoku a jeho finálne prevedenie mi tak trošku pripomenulo jednu udalosť, ktorá sa dokonca odohrala ešte v ČSSR, keď mladé dievča menom Oľga Hepnarová z nenávisti k ľudstvu, ale aj preto lebo trpela psychickou poruchou, podobným spôsobom zavraždila nevinné osoby kamiónom priamo v Prahe. Za svoj ohavný čin bola odsúdená na trest smrti. Ako posledná žena v histórii Československa bola popravená. Dokonca sa o nej natočil aj film s názvom Já, Olga Hepnarová. Stojí za to pozrieť si ho. Hoci môže byť pre niekoho príliš psycho a väčšina z vás nebude chápať prečo sa práve takto rozhodla, no je nakrútený presne podľa ozajstnej udalosti a scenáristi na ňom absolútne nič nemenili.
Samozrejme páchateľa teroristického útoku nič neospravedlňuje a je vinný v celom rozsahu. Nie som však žiaden tyran. Každé stvorenie má právo na život, nik by nemal rozhodovať o tom kto smie a kto nesmie žiť. Celý svet očakával, že práve počas Vianoc sa odohrá najviac takýchto útokov. Tento bol druhý v poradí, ktovie koľké nás ešte čakajú. Treba len dúfať, že nás, malú krajinku Slovensko, útoky nijako neovplyvnia. Tí Slováci, ktorí žijú v zahraničí však rovnaké šťastie ako my nemajú, no stále môžu odísť. Plne však súhlasím s vyhlásením jedného študenta žijúceho v Berlíne o tom, že či má vo svojom živote brať ohľad na nejakých teroristov. Žijeme tu a teraz nemali by sme sa nechať zastrašovať a prestať vychádzať so svojich obydlí len kvôli tomu, že myslíme na to čo ak práve v tej chvíli sa odohrá niečo zlé, čo ak ja budem prítomný/á v dave ľudí keď dôjde k ďalšiemu útoku?
Presne za jeden deň sú tu vianočné sviatky. Teda jeden najväčší - Štedrý deň. Verím, že nielen u nás doma to vyzerá tak, akoby tu práve vybuchla atómová bomba, ale že ste na tom podobne aj vy. Snažíme sa dopiecť všetky koláčiky, čo ešte nemáme. Dokúpiť zásoby na tie dva dni, keď budú nákupné centrá zavreté, aby sa náhodou nestalo, že práve vtedy začneme umierať od hladu a potom budeme musieť žalovať obchodné reťazce za uzavretú prevádzku, lebo to len kvôli nim vyhasne jeden život. Dozdobiť a dopratať dom. Stromček, ktorý sme kúpili pred Tescom aklimatizovať na teplá podobné teplám na Sahare v našej obývačke. Potom ho krásne ozdobiť a popritom povyjedať každú druhú salónku. No a v sobotu držať pôst, ktorý aj tak nemá žiaden zmysel, pretože večer pri štedrovečernom stole sa všetci napcháme tak, až sa nám jedlo bude vracať hore krkom, nosom, ušami a podobne ako každý rok za uplynulé dni priberieme pekné 4 kilá, ktoré sa budeme snažiť v nastávajúcom roku zhodiť, no bez výsledkov.
Vianoce by však mali byť predovšetkým sviatkom rodiny. Mali by sme tráviť čas v pohodlí našich domovov s ľuďmi, ktorí ľúbia nás a my ich, navzájom sa potešiť, nehádať sa, nevytvárať zbytočné konflikty, len tak sedieť a užívať si prítomnosť toho druhého, Tešiť sa z maličkostí, počúvať vianočné koledy, pozrieť si v televízii nejakú klasickú vianočnú rozprávku nakrútenú ešte v čase pred narodením našich rodičov. Všetci by sme sa mali radovať. Nik by nemal byť počas sviatkov sám. Mali by sme si podávať pomocnú ruku v najťažších chvíľach nášho života. Neviem ako vy, ale ja na Facebooku sledujem stránku s názvom Humans of New York a práve nedávno pridali príspevok s tým, že žiadajú ľudí, ktorí majú u štedrovečerného stola nejaké voľné miestečko, aby prichýlili náhodných neznámych bez rodiny, možno bez domova, alebo skrátka ľudí, ktorí nemali tú možnosť vrátiť sa cez sviatky domov za rodinou a tak ostali sami ako prst vo veľkom meste. Tak isto žiadali ľudí, ktorí sú osamelí aby sa dobrovoľne prihlásili, aby im vedeli nájsť azyl na jednu čarovnú noc v roku. Pekná myšlienka pomáhať si takýmto jednoduchým spôsobom navzájom. Pretože títo ľudia od nikoho nežiadajú darček pod stromčekom, nemajú v úmysle olúpiť dobré duše o to najcennejšie čo doma skrývajú, jednoducho len nechcú byť sami. Myslím, že podobný projekt by sa mohol rozšíriť do celého sveta.
V posledných rokoch sa však čaro Vianoc nejako vytráca. Bodaj by aj nie, keď obchodné reťazce ponúkajú spotrebiteľom vianočný tovar už niekedy začiatkom októbra, pričom však ešte neboli ani dušičky. Všetci sa len niekam ponáhľajú, žijú konzumným spôsobom života. Je fajn, že žijeme v tomto ultra modernom svete plnom techniky o ktorej sa naším starým rodičom nikdy ani nesnívalo, no celá táto doba je nejaká uponáhľaná. Nestíhame vnímať čo bolo včera a ani nevieme ako, už je pozajtra. Vkuse sa za niečím náhlime, no veľakrát sami nevieme čo hľadáme. Ľudia zabúdajú, že Vianoce nie sú len o tom dobre sa najesť, nájsť si haldu darčekov pod stromčekom. Vianoce nesú predovšetkým posolstvo novozrodeného života. Zabúdame na celý príbeh o tom ako sa zrodil Ježiško v maštali, chudobný a v špine, no predsa dokázal veci ako nik iný. Páčilo sa mi ako minule prehlásila kamarátova mamka: "Ježiško sa narodil v maštali a u nás doma to vyzerá ako v chlieve, aspoň ho privítame tak ako sa patrí." Zabúdame na duchovnú stránku. Ideme síce do kostola, no predtým doma dudreme, ako dlho tam zas budeme musieť byť, aká zima nám bude, aké filmy neuvidíme, ako nemôžeme ísť von s priateľmi lyžovať alebo tráviť čas inak. Zabúdame na pokoru, ktorá z nás robí ľudí.
Blížia sa sviatky. Skúsme sa trochu uskromniť, ukľudniť a stíšiť. Prežiť ich v pokore a láske, bez kontaktu moderných výdobytkov. Prežiť ich v kruhu našej rodiny. Rozdávať radosť a dobro, pozitívnu energiu všade tam kde za tieto dni vstúpime. Skúsme si pripomenúť príbeh Márie a Jozefa a ich malého novorodeniatka. Prežiť ich v zdraví a pomôcť tým, ktorí to potrebujú viac ako my. To je to čo vám prajem z celého môjho srdca. Aby ste našli opäť to, čo ste rokmi stratili, uvedomili si svoje chyby a nedostatky a snažili sa v nich polepšiť.
Šťastné, veselé a požehnané vám prajem JA do celého sveta! :)
Komentáre
Zverejnenie komentára