Nešika

        Ahojte! :)
     Podľa najnovšej predpovedi počasia prichádzajú na celé Slovensko veľké mrazy. Bŕŕŕ! Zima nepatrí medzi moje obľúbené ročné obdobia a v takýchto mínusových teplotách radšej ani nevystrčím päty z domu... 
     Pred dvoma dňami ráno som sa zobudila s tým, že treba ísť do práce. Nebola som nadšená, veď komu by sa aj chcelo, keď zvyšok vašej rodiny doma prázdninuje a užíva si idylku na zasneženom svahu. Keď som sa postavila z postele cítila som veľkú bolesť vyrážajúcu z pod pravého rebra. Myslela som si, že som len poriadne hladná pretože večer predtým som dokopy nič nezjedla. Spravila som môj každodenný rituál - obliecť sa, umyť sa, naraňajkovať sa. Kedže v našej potravinovej skrini to vyzeralo akoby ju vykradli v dôsledku obrovskej živelnej pohromy, našla som len staré suché rožky, tak reku, že si spravím výdatné mastné raňajky -  rohlíky vo vajíčku. S chuťou som ich doslova zožrala, no bolesť sa ešte prehĺbila dokonca až tak, že pri pokuse vybrať zo skrine krabicu s liekmi sa mi podarilo polku vecí pozhadzovať a rozbiť nejaký sirup od kašľu. Keď som do ruky chytila asi šiestu krabičku od liekov na ktorej sa písalo použiť v prípade menštruačných kŕčov, zhodnotila som, že kŕče v bruchu znamenajú zhruba to isté. V takom stave som však nemohla ísť do práce, veď ledva som vyšla hore schodmi za mamkou do spálne. Samozrejme zostala som doma. Kŕče neutíchali ešte ďalšiu hodinu a pol. Babka, ako bývalá zdravotná sestra zhodnotila, že som mala žlčníkový záchvat. A svojimi super raňajkami na ktoré som bola veľmi hrdá, som to celé ešte viacej zhoršila. Nastavila mi prísnu diétu, čiže huráá dva dni som nejedla nič okrem hnusných suchárov a hnusného žlčníkového čaju. Dnes som sa už normálne najedla uvidíme čo to so mnou do večera spraví.
     Netuším čím to je, či som taká nešikovná, neohrabaná alebo som vždy v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Vždy keď som sa vybrala aktívne športovať sa mi podarilo niečo si zlomiť, natiahnuť, nabiť. Úrazov mám na svojom konte už neúrekom, tak som sa rozhodla podeliť sa s vami o moje zlomeninové zážitky ak sa to dá takto nazvať. Každý rok pribudne na zoznam niečo nové, už si ani neviem predstaviť môj život bez návštevy chirurgického oddelenia. 
     Prvýkrát v živote som mala niečo zlomené vo svojich deviatich rokoch. Vybrali sme sa s mamkou samé dve lyžovať. V jednu chvíľu sme sa od seba oddelili, pretože ona chcela ísť cez inú zjazdovku ako ja. Vraveli sme si, že sa počkáme znova hore na kopci. Pekne som si išla kristiánkami dolu svahom, keď tu zrazu netuším čo sa stalo, no pravdepodobne som narazila na zľadovatenú plochu, ktorú vyšmýkali snowboardisti a už si len pamätám ako som sa kotúľala dolu kopcom. Keď som zastala palice boli niekde hore, ja v strede a lyže podo mnou dole. Nohy poskrúcané na čudo, nevedela som sa pohnúť. Hľadala som nejakú pomoc a všimla som si, že kúsok odo mňa sedela partia mladých ľudí. Začala som kričať: "Pomóóóóc! Asi mám niečo zlomené.". Privolali mi skúter a aj sanitku. Má to jednú jedinú výhodu, môžem sa chváliť, že som sa už viezla v sanitke. :D Nevýhoda, trvalé následky, ktoré sa podpísali pod činnosť môjho kolena.
     Druhýkrát sme boli reprezentovať školu na basketbalovom turnaji. Hneď prvý zápas, jedno dievča, nie z nášho tímu, išla nahrať loptu svojej spoluhráčke, podarilo sa mi ju zablokovať no lopta mi trafila nejako blbo palec na pravej ruke. Cez pauzu ukazujem profesorovi, že buď ho mám zlomený alebo nabitý, celý mi opuchol a on len kývol plecom, že mi určite nič nie je, že si to mám len ísť schladiť so studenou vodou v šatni. S tým prstom som potom odohrala ďalšie asi štyri zápasy a celkovo sme turnaj vyhrali. Cestou domov som si pozrela na palec a bol celý spuchnutý a modrý. Myslela som, že ma porazí!!! Mamka ma hneď brala na chirurgiu a potvrdilo sa to čo som 
očakávala - zlomený palec a nabité zápästie, celá ruka až po lakeť v sadre. 
     Tretíkrát to bol takisto basketbalový zápas ale len u nás na škole. Vyhrávali sme. Utekala som za súčasného driblovania s loptou a zrazu mi jedna baba podbila nohu v kotníku. Ledva som sa postavila, ale nechcela som prestať hrať, tak som si len nachvíľu dala pauzu s tým. že si na to priložím sneh, rozchodím to a hrám ďalej. Veru aj som hrala, no zase sa zopakoval scenár ako pri ruke. Prišla som domov kotník zmodretý, napuchnutý. Diagnóza: vytknutý členok, noha v dlahe na mesiac.
     Posledné moje zranenie bolo, keď som vešala doma prádlo, z ničoho nič ku mne priskočil môj brat a začal skákať do bitky. Pobili sme sa až tak, že sme ležali na zemi. Bola som k nemu chrbtom otočená a hovorím mu: "Okej Juro, už by stačilo.", otočím sa a dal mi kopačku rovno do nosa. Najprv sa nedialo nič, len ma to bolelo a zrazu sa mi z nosa pustila krv prúdom akým tečie voda v Niagarských vodopádoch. Nos som mala trošku nakrivo, ale ocko zhodnotil, že on mi ho posunie späť a kostička sa mi zrastie aj sama, že nepotrebujem ísť na chirurgiu. Veľmi mu za to "ďakujem". Odvtedy mám krivý nos, vidno to síce len keď sa naň pozriete z boku ale aj tak... 
     Keď si to takto zhrniem nezdá sa byť toho tak veľa, no to som do článku nezahrnula aj iné nehody, ktoré neboli zlomeninami. Ako napr. to keď ma nechtiac kamarátka oparila horúcou čokoládou u nej doma. V panike mi stiahli pančuchy aj s celou kožou, čo som mala na stehnách. A potom som si odležala krásne dva týždne v nemocnici, chodila som každý deň na preväzy. Našťastie sa mi to celé zahojilo na 1*, nezostali mi žiadne jazvy, dokonca sa môžem aj opaľovať v lete bez toho aby sa mi tvorili malé vyrážky alebo pupence na koži. 
     Snáď máte v živote viacej šťastia alebo ste viacej opatrný, viac si vážite svoje telo a staráte sa o seba pravidelnejšie ako ja. Ak aj nie ste verím, že po prečítaní tohto článku si na seba začnete dávať extrémny pozor, budete sa vyhýbať situáciám kedy vám hrozí zranenie alebo nebezpečenstvo ako také. Mne už nezostáva v živote nič iné len pokračovať v tom čo som už pred rokmi začala. Azda prežijem aj šialenstvá ako je bungee-jumping, zoskok s padákom z lietadla, potápanie sa so žralokmi, ktoré sú mojimi zatiaľ nesplnenými snami, no verím, že jedného dňa, možno už čoskoro, sa naplnia. Kľudne sa podeľte o svoje zážitky v komentári! :) 
Keď už o tom hovoríme pridávam video od FailArmy, aby ste sa trošku pobavili na nešikovnosti druhých. :D 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Kodaň

Kreativita level 100

Som introvert?