A frajera už máš?
Čaute ženy, muži a deti! :D
Po trojdňovej odmlke som späť. Kedže mám vlastný život a kopu povinností, nedá sa aby som v jeden deň stíhala všetko. Preto sa možno do budúcna pripravte nato, že články tu nebudú pribúdať každý deň, ale niekedy možno len dva tri razy za týždeň. Ale povedzme si to z mosta do prosta, ani vy by ste nemali nervy čítať moje výplody každý Boží deň, po čase by vám to už začalo liezť hore krkom. Verím, že po víkende ste všetci oddýchnutí, nabrali ste nové sily do nasledujúceho týždňa. Možnože ste cez víkend boli len tak niekde s kamošmi posedieť, možno ste boli na Katarínskej zábave, čítali ste knihu, alebo ste sa len tak povaľovali a tajne dúfali, že práve vás si nikto nevšimne a nezavalí vás prácou. A možno sa aj vo vašom živote našla osoba, ktorá zrazu začala mať o vašu osobu nevídaný záujem, vypytovala sa, ba priam zisťovala, či ste stále single alebo ste konečne šťastne zadaná/ý.
Ak si myslíte, že práve to sa stalo mne, ste na omyle. S touto pre mňa nesmierne milovanou otázkou sa stretávam pravidelne a keby len od náhodných okoloidúcich. Dokonca sa proti mne spikne aj vlastná rodina a priatelia. Ženy, muži aj vás to neustále vypytovanie sa tak strašne vytáča?! Prečo to ľudí vlastne zaujíma? Prečo majú potrebu strkať nos do vecí do ktorých ich nič nie je? Ok, je to moje súkromie, ak by som mala chuť sa na túto tému rozprávať, budiš nemám problém, ale takto ma to len zbytočne vyhecuje a nebodaj mám v tej chvíli naozaj zlú náladu, tak toto je len posledná kvapka, po ktorej vybuchnem ako najväčšia sopka na svete. Samozrejme ak neodpoviete ľudia to považujú za neslušné. Je teda správne odpovedať. Ale ako? Kladne, záporne, vyhýbavo? Ak odpoviem kladne, začnú sa vypytovať, kto to je, či ho poznajú, kde ste sa spoznali, či je rovnako starý, má svaly alebo tukové vankúšiky, pekný, škaredý... A ďalších tisícpätsto variant. Ak odpoviem nie, začnú polemizovať, kde je asi tak problém? Je problém v nej alebo v ňom? Čo keď trpí komplexami? Nebodaj je feministka? Fuj, a čo keď je opačne orientovaná? Stop! Odpoviem nie, ale doplním prečo. Nemám čas riešiť vážny vzťah, mám veľa práce. Niekedy sa nestíham ani len najesť, nieto ešte chodiť na romantické večere s mojím vyvoleným. A navyše nie je nič zlé na tom byť single. Som pani svojho času, nikto mi nebabre do toho čo smiem a nesmiem robiť, s kým sa smiem stýkať a ak mám zlý deň, nechce sa mi vliezť do sprchy a spláchnuť z vlasov viac ako trojdňovú mastnotu, ktorú by mi nie jeden mekáč závidel, neriešim prejde ďalší deň a ak budem mať chuť urobím to. Áno, to je to správne orechové.
Mám jedného kamaráta, ktorý si zaumienil, že vždy keď sa stretneme opýta sa ma presne túto hnusnú otázku v snahe čo najviac ma vytočiť. Samozrejme už dopredu ráta s tým, že moja odpoveď bude nie. Minule ma ale prekvapil. Boli sme si večer sadnúť v kaviarni, zohriať sa pri teplom čajíku a pokecať pri fajnovej hudbe. Zrazu mu asi trklo, že už je ten správny čas, a opätovne mi položil otázku: "A frajera už máš?". Moja odpoveď sa nezmenila. Ale čo zahlásil potom... "Asi máš príliš veľké nároky a nikto ti nie je dobrý. Mala by si z nich upustiť." S úžasom som naňho pozrela s ústami dokorán otvorenými viac než to dokáže kapor, uchechtla som sa, že či som dobre počula. Spustil lavínu a ani o tom nevedel. Milo som sa usmiala a začala mu vysvetľovať. "Vieš, keď som mala asi tak 14 rokov, každá baba v mojom veku bola zaľúbená do blondiaka s modrými očami. Vtedy som si povedala, že je to klišé a nechcem byť rovnaká ako tisíc ďalších, preto som sama sebe zakázala buchnúť sa do blondiaka. Aby to nevyzeralo blbo vymyslela som si teóriu, ktorú som hovorila asi každému. Teória znela: nikdy v živote sa nebuchnem do blondiaka s modrými očami, pretože práve ich v čase druhej svetovej vojny, Hitler nechal žiť a nás brunetov/brunetky surovo vyzabíjali. To je rasizmus! Či sú nejakí blondiaci lepší než my?!" Tak a mala som pokoj, pretože práve on je blondiak s modrými očami a práve kvôli nemu som svoju zásadu porušila, no jemu to nedochádza. Neskôr som však ešte dodala, že dnes už ani toto pravidlo u mňa neplatí a jediné, čo chcem je aby ma mal chlapec naozaj rád, aby mi neubližoval, aby to nebol násilný vulgárny debil bez štipky citu. Je pravda, že niektoré dievčatá majú svoj presný vysnívaný typ chalana. Vysoký približne 185 cm, vyšportovaný, policajt alebo hasič vo veku 25, tučné konto, hnedé vlasy, zelené oči, dokonalý biely chrup najlepšie dva rady ako mávajú žraloky, auto minimálne BMW, zlaté reťaze všade okolo krku. A nie ako ja, komu nejde o to ako človek vyzerá (hoci pripúšťam nemusí to byť trol so zrasteným obočím, žltými zubami, troma bradavkami a chlpatý ako gorila!) ale uprednostňujem skôr vnútornú krásu človeka.
A nakoniec odkaz pre všetkých, ktorí majú pocit, že sú na tomto svete sami, že nikdy nenájdu svoju pravú lásku a zostarnú sami so 72 mačkami, nezúfajte, určite tu pre vás niekto je a ak ste ho doteraz nestretli stále je tu budúcnosť, v ktorej vás niečo čaká a možno že sa váš princ, princezná ešte ani nenarodili. Ak však nestretnete nikoho v tomto živote, neznamená to, že po smrti v nebi budete sami, možno vás láska vášho života čaká už teraz na lepšom mieste.
Po trojdňovej odmlke som späť. Kedže mám vlastný život a kopu povinností, nedá sa aby som v jeden deň stíhala všetko. Preto sa možno do budúcna pripravte nato, že články tu nebudú pribúdať každý deň, ale niekedy možno len dva tri razy za týždeň. Ale povedzme si to z mosta do prosta, ani vy by ste nemali nervy čítať moje výplody každý Boží deň, po čase by vám to už začalo liezť hore krkom. Verím, že po víkende ste všetci oddýchnutí, nabrali ste nové sily do nasledujúceho týždňa. Možnože ste cez víkend boli len tak niekde s kamošmi posedieť, možno ste boli na Katarínskej zábave, čítali ste knihu, alebo ste sa len tak povaľovali a tajne dúfali, že práve vás si nikto nevšimne a nezavalí vás prácou. A možno sa aj vo vašom živote našla osoba, ktorá zrazu začala mať o vašu osobu nevídaný záujem, vypytovala sa, ba priam zisťovala, či ste stále single alebo ste konečne šťastne zadaná/ý.
Ak si myslíte, že práve to sa stalo mne, ste na omyle. S touto pre mňa nesmierne milovanou otázkou sa stretávam pravidelne a keby len od náhodných okoloidúcich. Dokonca sa proti mne spikne aj vlastná rodina a priatelia. Ženy, muži aj vás to neustále vypytovanie sa tak strašne vytáča?! Prečo to ľudí vlastne zaujíma? Prečo majú potrebu strkať nos do vecí do ktorých ich nič nie je? Ok, je to moje súkromie, ak by som mala chuť sa na túto tému rozprávať, budiš nemám problém, ale takto ma to len zbytočne vyhecuje a nebodaj mám v tej chvíli naozaj zlú náladu, tak toto je len posledná kvapka, po ktorej vybuchnem ako najväčšia sopka na svete. Samozrejme ak neodpoviete ľudia to považujú za neslušné. Je teda správne odpovedať. Ale ako? Kladne, záporne, vyhýbavo? Ak odpoviem kladne, začnú sa vypytovať, kto to je, či ho poznajú, kde ste sa spoznali, či je rovnako starý, má svaly alebo tukové vankúšiky, pekný, škaredý... A ďalších tisícpätsto variant. Ak odpoviem nie, začnú polemizovať, kde je asi tak problém? Je problém v nej alebo v ňom? Čo keď trpí komplexami? Nebodaj je feministka? Fuj, a čo keď je opačne orientovaná? Stop! Odpoviem nie, ale doplním prečo. Nemám čas riešiť vážny vzťah, mám veľa práce. Niekedy sa nestíham ani len najesť, nieto ešte chodiť na romantické večere s mojím vyvoleným. A navyše nie je nič zlé na tom byť single. Som pani svojho času, nikto mi nebabre do toho čo smiem a nesmiem robiť, s kým sa smiem stýkať a ak mám zlý deň, nechce sa mi vliezť do sprchy a spláchnuť z vlasov viac ako trojdňovú mastnotu, ktorú by mi nie jeden mekáč závidel, neriešim prejde ďalší deň a ak budem mať chuť urobím to. Áno, to je to správne orechové.
Mám jedného kamaráta, ktorý si zaumienil, že vždy keď sa stretneme opýta sa ma presne túto hnusnú otázku v snahe čo najviac ma vytočiť. Samozrejme už dopredu ráta s tým, že moja odpoveď bude nie. Minule ma ale prekvapil. Boli sme si večer sadnúť v kaviarni, zohriať sa pri teplom čajíku a pokecať pri fajnovej hudbe. Zrazu mu asi trklo, že už je ten správny čas, a opätovne mi položil otázku: "A frajera už máš?". Moja odpoveď sa nezmenila. Ale čo zahlásil potom... "Asi máš príliš veľké nároky a nikto ti nie je dobrý. Mala by si z nich upustiť." S úžasom som naňho pozrela s ústami dokorán otvorenými viac než to dokáže kapor, uchechtla som sa, že či som dobre počula. Spustil lavínu a ani o tom nevedel. Milo som sa usmiala a začala mu vysvetľovať. "Vieš, keď som mala asi tak 14 rokov, každá baba v mojom veku bola zaľúbená do blondiaka s modrými očami. Vtedy som si povedala, že je to klišé a nechcem byť rovnaká ako tisíc ďalších, preto som sama sebe zakázala buchnúť sa do blondiaka. Aby to nevyzeralo blbo vymyslela som si teóriu, ktorú som hovorila asi každému. Teória znela: nikdy v živote sa nebuchnem do blondiaka s modrými očami, pretože práve ich v čase druhej svetovej vojny, Hitler nechal žiť a nás brunetov/brunetky surovo vyzabíjali. To je rasizmus! Či sú nejakí blondiaci lepší než my?!" Tak a mala som pokoj, pretože práve on je blondiak s modrými očami a práve kvôli nemu som svoju zásadu porušila, no jemu to nedochádza. Neskôr som však ešte dodala, že dnes už ani toto pravidlo u mňa neplatí a jediné, čo chcem je aby ma mal chlapec naozaj rád, aby mi neubližoval, aby to nebol násilný vulgárny debil bez štipky citu. Je pravda, že niektoré dievčatá majú svoj presný vysnívaný typ chalana. Vysoký približne 185 cm, vyšportovaný, policajt alebo hasič vo veku 25, tučné konto, hnedé vlasy, zelené oči, dokonalý biely chrup najlepšie dva rady ako mávajú žraloky, auto minimálne BMW, zlaté reťaze všade okolo krku. A nie ako ja, komu nejde o to ako človek vyzerá (hoci pripúšťam nemusí to byť trol so zrasteným obočím, žltými zubami, troma bradavkami a chlpatý ako gorila!) ale uprednostňujem skôr vnútornú krásu človeka.
A nakoniec odkaz pre všetkých, ktorí majú pocit, že sú na tomto svete sami, že nikdy nenájdu svoju pravú lásku a zostarnú sami so 72 mačkami, nezúfajte, určite tu pre vás niekto je a ak ste ho doteraz nestretli stále je tu budúcnosť, v ktorej vás niečo čaká a možno že sa váš princ, princezná ešte ani nenarodili. Ak však nestretnete nikoho v tomto živote, neznamená to, že po smrti v nebi budete sami, možno vás láska vášho života čaká už teraz na lepšom mieste.
Komentáre
Zverejnenie komentára