Počúvaj!
Priznať si sám pred sebou, že máte problém, je síce fajn, ale nijako nápomocné. Priznať si, že máte problém pred celým svetom je hrdinský čin, ktorý však ľudia neocenia. Priznajte si, že máte problém pred psychológom a váš život sa už nikdy nevráti do normálnych koľají.
Keď som si začala naplno uvedomovať, že so mnou nie je niečo s kostolným poriadkom, snažila som sa to riešiť svojpomocne. Vravím si, niečo ti zrejme v živote chýba. Láska... Predošlé pokusy o nadviazanie ľudského kontaktu však nedopadli najlepšie. Hlavou sa mi razom premietol sled posledných udalostí, kedy som sa utápala v žiali z toho, aká hrozná povaha to som, a ako som zase raz všetko kvalitne dojebala. Začiatky sú krásne, romantika ako z reklamy na Coca-Colu, no keď ide do tuhého a mám sa človeku zdôveriť s mojimi najtemnejšími tajomstvami, zaleziem do ulity a von ma nedostanete už ani kliešťami. S faktom, že zostanem starou dievkou, som sa pomaly, ale isto začala zmierovať. Veď si za to môžem sama, netykavka jedna. I to zmierovanie sa s vlastným osudom, pred ktorým sa ani v tej ulite neukryjem prebiehalo nie najlepším spôsobom. Utápať žiaľ v alkohole, na to by nebol hrdý asi nik. Ani tí najbližší nebudú hrdo verejne prehlasovať, máme v rodine alkoholičku, ktorá sa práve vďaka zázračnej tekutine, alkoholu, dokáže odpútať od reality, zabudnúť na krivdy na nej napáchané a vyliečiť sa z mentálnej choroby, lebo čo čert nechcel, keď je myseľ otupená, hlasy, ktoré ju sprevádzajú na každom kroku razom stíchnu.
Kým miešate len tieto dve veci, príležitostné známosti a skleničku alkoholu, tajne dúfate, že ešte nie ste až taký vyvrheľ spoločnosti, odpad zahrabaný na samom spodku bezodnej priekopy, stále tam vidíte malú nádej na zmenu. Čakáte na to povestné biele svetielko na konci tunelu, ale tomu sa nejako neráči zjaviť sa, a tak padáte ešte hlbšie do priepasti, z ktorej niet návratu.
Miešate všetko, čo na trhu zoženiete a za kamaráta považujete aj satana. Preto keď vám feťák ponúkne prvú dávku zadarmo, nepoviete nie, presviedčate sa, že príležitosť je len pre pripravených, a že máte v sebe dosť sily, aby ste nabudúce so všetkou galantnosťou, ktorú vám babička od narodenia vštepovala, povedali hlasné, ale pokorné NIE, neprosím.
Trojkombinácia je smrť, poučiť sme sa mali už od našich predkov, a predsa človek moderný robí rovnaké chyby a nepočúva známe Božie prikázanie: Nemiešaj! Potom sa prebudí po viac dňovom kolotoči v chatke na samom konci sveta a snaží sa spomenúť si na udalosti posledných dní. Úchytkom oka zbadá ako ho z diaľky pozoruje sivý vlk a tak sa opatrne zdvihne, začne cúvať, keď zrazu chrbtom narazí na niečo mohutné a chlpaté, pomaly otočí hlavou a za ním stojí obrí medveď a v labiskách drží misu plnú gulášu. Párkrát klipnete očami, aby ste si overili, či sa vám to nesníva, a keď prídete na to, že obraz, ktorý vidíte je reálny začnete mať obavy. Trasiete sa, nevedno, či od ľaku, či od zimy a spanikárite tak, že sa hlavou tresnete o hrubý drevený trám. Keď sa znovu prebudíte, sedí nad vami vaša mama, hladí vás po tvári a nežne sa vám prihovára, rovnako ako to robievala keď ste boli ešte dieťaťom. Na čele ľadový obklad a telo pripojené na čudesné prístroje. Ste v nemocnici, lebo ste sa predávkovali. Informácie k vám prúdia z každej strany. To čo mal byť sen boli v skutočnosti halucinácie spôsobené horúčkou.
Hanbím sa za svoj stav, za to, že ma takto musela nájsť žena. ktorá ma priviedla na tento svet v nádeji, že zo mňa vyrastie slušný človek so vznešenými úmyslami a prestížnou kariérou. Je mi ľúto, že som nenaplnila jej sny o dokonalom potomkovy a zároveň ľutujem, že som v detstve nedostala omnoho viac lásky od človeka, ktorý tu mal byť vždy pri mne. Otec, hlava rodiny. Ten, ktorý ma sklamal na celej čiare. Ten, ktorý keď bol podnapitý, vybíjal si všetok hnev na mne, niežeby to bolo za triezva lepšie, milého slova som od neho nikdy nezačula. Čo robiť, keď zistíte, že príčinou vašich problémov je človek, ktorý pre vás mal byť vzorom, príkladom, a hlavne hrdinom stojacim vysoko na piedestáli.
V mladšom veku som kontaktovala linku detskej dôvery. Pracovníčky tam ale nie sú príliš kompetentné na vykonávanie tejto práce. Vždy ma len odbili, že riešia omnoho závažnejšie prípady, že to čo prežívam ja, je bežný problém vo svete a preto sa nemám považovať za niečo extra výnimočné. Hlupane! Keď tínedžer hľadá pomoc a nedočká sa jej, zatrpkne voči všetkým, uzavrie sa a už viac úprimne neprehovorí. Hľadá sa, uteká z domu, skúša zakázané ovocie, provokuje okolie až dokým to neskončí tragicky. Neskôr síce pomocná ruka prichádza, ale on je presvedčený, že život zvládne sám, veď aha ako mu je fajn. Úder jedna, úder dva, človek padne na hubu, potom do kaluže a nakoniec do bažiny, z ktorej sa sám nedostane.
Toto bol aj môj príbeh. Príbeh o tom ako jedna zlomená duša hľadala pomoc v najhorších časoch a ako ju dostala takmer na sklonku života od ľudí, ktorí ju výdavali kadžý deň, no ani prinajmenšom netušili, čím si prechádza. Keď však tajomstvo odhalili, už nikdy ma nenechali samú, už nikdy som nemala pocit, že k nim nepatrím a čo je najlepšie znovu som si začala budovať dôveru nielen voči ostatným, ale hlavne sama voči sebe. Ak si nebudem v podvedomí veriť ja sama, tak kto potom?
Keď som si začala naplno uvedomovať, že so mnou nie je niečo s kostolným poriadkom, snažila som sa to riešiť svojpomocne. Vravím si, niečo ti zrejme v živote chýba. Láska... Predošlé pokusy o nadviazanie ľudského kontaktu však nedopadli najlepšie. Hlavou sa mi razom premietol sled posledných udalostí, kedy som sa utápala v žiali z toho, aká hrozná povaha to som, a ako som zase raz všetko kvalitne dojebala. Začiatky sú krásne, romantika ako z reklamy na Coca-Colu, no keď ide do tuhého a mám sa človeku zdôveriť s mojimi najtemnejšími tajomstvami, zaleziem do ulity a von ma nedostanete už ani kliešťami. S faktom, že zostanem starou dievkou, som sa pomaly, ale isto začala zmierovať. Veď si za to môžem sama, netykavka jedna. I to zmierovanie sa s vlastným osudom, pred ktorým sa ani v tej ulite neukryjem prebiehalo nie najlepším spôsobom. Utápať žiaľ v alkohole, na to by nebol hrdý asi nik. Ani tí najbližší nebudú hrdo verejne prehlasovať, máme v rodine alkoholičku, ktorá sa práve vďaka zázračnej tekutine, alkoholu, dokáže odpútať od reality, zabudnúť na krivdy na nej napáchané a vyliečiť sa z mentálnej choroby, lebo čo čert nechcel, keď je myseľ otupená, hlasy, ktoré ju sprevádzajú na každom kroku razom stíchnu.
Kým miešate len tieto dve veci, príležitostné známosti a skleničku alkoholu, tajne dúfate, že ešte nie ste až taký vyvrheľ spoločnosti, odpad zahrabaný na samom spodku bezodnej priekopy, stále tam vidíte malú nádej na zmenu. Čakáte na to povestné biele svetielko na konci tunelu, ale tomu sa nejako neráči zjaviť sa, a tak padáte ešte hlbšie do priepasti, z ktorej niet návratu.
Miešate všetko, čo na trhu zoženiete a za kamaráta považujete aj satana. Preto keď vám feťák ponúkne prvú dávku zadarmo, nepoviete nie, presviedčate sa, že príležitosť je len pre pripravených, a že máte v sebe dosť sily, aby ste nabudúce so všetkou galantnosťou, ktorú vám babička od narodenia vštepovala, povedali hlasné, ale pokorné NIE, neprosím.
Trojkombinácia je smrť, poučiť sme sa mali už od našich predkov, a predsa človek moderný robí rovnaké chyby a nepočúva známe Božie prikázanie: Nemiešaj! Potom sa prebudí po viac dňovom kolotoči v chatke na samom konci sveta a snaží sa spomenúť si na udalosti posledných dní. Úchytkom oka zbadá ako ho z diaľky pozoruje sivý vlk a tak sa opatrne zdvihne, začne cúvať, keď zrazu chrbtom narazí na niečo mohutné a chlpaté, pomaly otočí hlavou a za ním stojí obrí medveď a v labiskách drží misu plnú gulášu. Párkrát klipnete očami, aby ste si overili, či sa vám to nesníva, a keď prídete na to, že obraz, ktorý vidíte je reálny začnete mať obavy. Trasiete sa, nevedno, či od ľaku, či od zimy a spanikárite tak, že sa hlavou tresnete o hrubý drevený trám. Keď sa znovu prebudíte, sedí nad vami vaša mama, hladí vás po tvári a nežne sa vám prihovára, rovnako ako to robievala keď ste boli ešte dieťaťom. Na čele ľadový obklad a telo pripojené na čudesné prístroje. Ste v nemocnici, lebo ste sa predávkovali. Informácie k vám prúdia z každej strany. To čo mal byť sen boli v skutočnosti halucinácie spôsobené horúčkou.
Hanbím sa za svoj stav, za to, že ma takto musela nájsť žena. ktorá ma priviedla na tento svet v nádeji, že zo mňa vyrastie slušný človek so vznešenými úmyslami a prestížnou kariérou. Je mi ľúto, že som nenaplnila jej sny o dokonalom potomkovy a zároveň ľutujem, že som v detstve nedostala omnoho viac lásky od človeka, ktorý tu mal byť vždy pri mne. Otec, hlava rodiny. Ten, ktorý ma sklamal na celej čiare. Ten, ktorý keď bol podnapitý, vybíjal si všetok hnev na mne, niežeby to bolo za triezva lepšie, milého slova som od neho nikdy nezačula. Čo robiť, keď zistíte, že príčinou vašich problémov je človek, ktorý pre vás mal byť vzorom, príkladom, a hlavne hrdinom stojacim vysoko na piedestáli.
V mladšom veku som kontaktovala linku detskej dôvery. Pracovníčky tam ale nie sú príliš kompetentné na vykonávanie tejto práce. Vždy ma len odbili, že riešia omnoho závažnejšie prípady, že to čo prežívam ja, je bežný problém vo svete a preto sa nemám považovať za niečo extra výnimočné. Hlupane! Keď tínedžer hľadá pomoc a nedočká sa jej, zatrpkne voči všetkým, uzavrie sa a už viac úprimne neprehovorí. Hľadá sa, uteká z domu, skúša zakázané ovocie, provokuje okolie až dokým to neskončí tragicky. Neskôr síce pomocná ruka prichádza, ale on je presvedčený, že život zvládne sám, veď aha ako mu je fajn. Úder jedna, úder dva, človek padne na hubu, potom do kaluže a nakoniec do bažiny, z ktorej sa sám nedostane.
Toto bol aj môj príbeh. Príbeh o tom ako jedna zlomená duša hľadala pomoc v najhorších časoch a ako ju dostala takmer na sklonku života od ľudí, ktorí ju výdavali kadžý deň, no ani prinajmenšom netušili, čím si prechádza. Keď však tajomstvo odhalili, už nikdy ma nenechali samú, už nikdy som nemala pocit, že k nim nepatrím a čo je najlepšie znovu som si začala budovať dôveru nielen voči ostatným, ale hlavne sama voči sebe. Ak si nebudem v podvedomí veriť ja sama, tak kto potom?
Pekné :)
OdpovedaťOdstrániť