Úvahy jednej ženy
Keď dievčatá niekomu sľúbia, že spoločné tajomstvo neprezradia, neposunú ďalej tretej osobe, nikdy sa na tento sľub nemôžete spoľahnúť. Jednoducho sa nedá dodržať. Je to príliš ťažké. Zniesť tlak okolia, tie ustavičné otázky a gúľanie očami. Ak k tomu ešte pridáte pocit dôležitosti, aký mávajú víťazky súťaže Miss Slovensko, keď predvádzajú ich najlepší životný príhovor, slzy šťastia sa kotúľajú dole premake-upovanými lícami, a cez dokonale vybielené zuby cedia tok totálnych lží, tak potom to, čo na druhý deň spravila Nora, bolo celkom opodstatnené. Len čo vytiahla päty z internátu, stretla sa s jej ročníkovou kamoškou. Nechcela jej povedať do detailov, čo sa včera večer stalo, len jej nejako nenápadne naznačiť, že možno tie sympatie voči Rudovi nie sú jednostranné. Sedeli na káve a tak z reči do reči sa k tomu nejak konečne dostala.
-"Počuj, videla si čo včera písal Rudo do tej skupiny?"
-"Áno, celé som si to čítala. Bože, on už keď to písal musel byť poriadne mimo."
-"No, vieš ja som tam nakoniec predsa len šla... Aaa akoby som to povedala, niečo som sa včera o ňom dozvedela."
-"Nora, už to láskavo vyklop a nenaťahuj ma ako gumu v gatiach!"
-"On...On je drogovo závislý."
-"Čoooožeeee?! Tak to by som naňho nikdy v živote nebola povedala. Veď vyzerá tak normálne. Vždy dobre naladený hoci s mizerným vkusom. Čo tak pozeráš? Chodí oblečený ako taký bezďák.."
-"Tomu sa hovorí rockový štýl, ale tomu ty asi nerozumieš."
-"Prečo sa ho zastávaš? Ho-Hoo, žeby bolo včera k niečomu došlo?"
Nore sa nahrnula krv do líc. Snažila sa tie rozpaky maskovať, ale neúspešne. Táninmu bystrému oku nič neuniklo.
-"Ty trúúuba, ty si sa doňho buchla ako malé dieťa. Ale no taáák Nora vzchop sa, už nie sme trápne stredoškoláčky. Sme ženy a vieme čo chceme!"
A práve to bol jej problém. Netušila, čo od života chce. Panebože, veď sa ani nevedela poriadne rozhodnúť, čo si dá ráno na raňajky a to už radšej nehovorme o ozajstných vážnych životných rozhodnutiach.
Nadišla chvíľa ich dnešného stretnutia. Ako očakávala, ani sa nepozdravili. Keď šiel okolo nej, ani len okom nemrkol. Takého chladného ho ešte nezažila. Rozmýšľala, či to len tak dobre hrá alebo je to naozaj. Začala byť nervózna a zrazu nevedela, či sa všetko to v noci naozaj odohralo alebo bola len príliš opitá a tak opäť raz zaúradovala jej prehnaná predstavivosť. V tej chvíli si to nemala ako overiť, nebude tu predsa vyrábať scény a strápňovať ich oboch. Hodila stres za hlavu, ono sa to nejako vyrieši. A toto sa dialo často. Keď si Nora nevedela dať s niečim rady, jednoducho sa tvárila, že to niečo neexistuje a zatvárala pred problémami dvere, otáčala sa im chrbtom. Nevie čeliť svojmu strachu. Je to obyčajná slaboška, hoci sa niekedy tváry ako pupok sveta, nezraniteľný mačo.
Prihlásila sa na facebook. Naposledy pila včera večer, no dnes mala potrebu celé si to zopakovať. Nemôže však piť sama, potom by už naozaj vyzerala ako taká alkoholička, hoci ani teraz nepopiera, že ňou nie je. Dokonca alkoholizmus majú aj v rodine. Pár členov naň už zomrelo a obávala sa, že ona bude ďalšou v poradí. Oslovila pár ľudí, priateľov, či by nemali záujem si s ňou niekam povyraziť, no ako na potvoru mali všetci plné ruky práce. Písať seminárne práce do školy, či pripravovať sa na nadchádzajúce zápočty. Mávla nad tým všetkým rukou, čert to ber, tak dnes večer strávim sama. Ani si to nestihla domyslieť a v tom sa jej do izby nahrnuli jej spolubývajúce, obe vysmiate ako také slniečka.
-"Nora, obliekaj sa! V meste už začali vianočné trhy. Ideme na varené vínko alebo punč alebo na čo len chceš."
-"Baby dnes na to naozaj nemám náladu."-(lži)- "Sa pozrite ako vyzerám. Mastné vlasy, upotená zo školy. Jediné čo dnes potrebujem je teplá sprcha a výdatný spánok. A navyše vonku je strašná kosa."
-"Ty na koho to tu hráš. Veď z očí ti priam blčí ako chceš ísť s nami. Tu máš, obleč si pod rifle tie legíny v ktorých spíš, na hlavu ti dám suchý šampón a do sprchy pôjdeš až keď sa vrátime."
Nedali jej na výber. Bol to osud. Kiežby naň verila. Okeeej možno ste si všimli, že Nora je ten typ, čo neverí v nič a nikomu. Nevie čím to je. Roky plné sklamaní však k tomu do značnej miery prispeli. Avšak vždy si niekde v hĺbke svojho srdca povie, že nie všetci ľudia sú rovnaký, existujú aj výnimky, také tie malé dohasínajúce svetielka niekde v diaľke dávajúce iným falošnú nádej. Ale je pekne naivná, že?
Námestie bolo preplnené študentmi. Všetci do kostí zmrznutí, ale zároveň spokojní, že vypadli z intrákových izieb vo veľkosti klietky pre škrečkov. Dali si dvakrát po tri deci vareného ríbezľového vínka. Každý hlt zahrial inak jej ľadové srdce oveľa viac ako nejaká pseudo láska. Oóó, áno už opäť začínala byť sentimentálna, keď sa jej "niekto" celý deň neozve. Zároveň samu seba vysmiala. Veď sme si nesľúbili nehynúcu romantickú lásku. Bol to len úlet. Jeden večer a nič viac. Tak to predsa chalani ako on robievajú. Lenže ona nie je ako tie ľahké dievčatá, o ktorích si všetci šepkajú tie najhnusnejšie klebety. Nie je ani nejaké úbohé neviniatko. Povedzme, že zlatá stredná cesta. Z jej úvah ju vytrhol známy hlas.
-"Nora, poď ideme si sadnúť niekam do tepla."
-"Prepáčte dámy, ja už s vami nejdem. Zajtra ráno mám prezentáciu, ešte som sa do nej nepozrela. Musím si ju ísť pripraviť."
-"Zlatko, je ti niečo? Takúto svedomitú ťa normálne nespoznávam. Veď ty si predsa párty žena, základ každého nočného záťahu. Kto ide večer von bez teba akoby ani nebol!"
Schuti sa zasmiali.
-"Asi na mňa niečo lezie. Necítim sa dobre."
-"To je fuk. Chorobu treba vypáliť. Stará dobrá rada od môjho dedka. Mne to vždy zabralo."
A už zase nemala slov. Schmatli ju za ruky a ťahali do nejakého pajzlu, v ktorom nikdy predtým nebola. Jeden, druhý, tretí, štvrtý. Štyri, to bolo číslo, pri ktorom sa dnes stopla. Baby však veselo pokračovali ďalej. Samozrejme nevšimli si, že každý ďalší Norin pohárik končil v kvetináči za ňou. Keď o dvanástej vychádzali z krčmy, Sima, jedna zo spolubývajúcich mala šialený nápad. Prv než ju od neho stihli odhovoriť, už sa štverala na obrieho železného koňa umiestneného v strede námestia. Z plných pľúc kričala: "Som Napoleon Bonaparte! Bojte sa a traste sa pred mojím velikánstvom vy úbohé červíky. Všetci poddaní, nech okamžite pokľaknú. Fanfári poprosím."
Nora aj s Lenkou začali ako na povel na celé mesto ujúkať tuturútututúuuturúuuu. Smiali sa a kričali, fotili sa a natáčali videá až dokým okolo nich neprešiel nejaký čierny obyvateľ so slovami: "Ďefčatá calé mesto je snímané kamerami, ta táák, že žandáre po vás prídu."
Opité hlavy sa zľakli a z námestia zmizli rýchlejšie než by jeden stihol povedať najneobhospodarovateľnejší. Prišli na intrák a na izbe si spravili súkromnú minižúrku. Keď už konečne o druhej ráno ležala Nora v posteli, krútila hlavou nad jej životom. Neexistuje jeden deň, kedy by mala kľud, kedy by sa nič zvláštne nebolo udialo, kedy by len tak ležala v posteli a čítala knihu alebo ležala v posteli a sledovala celý deň jej obľúbený seriál, či film, na ktorý nestihla ísť do kina. Bude to tak s ňou navždy alebo raz nájde v sebe pokoj?
-"Počuj, videla si čo včera písal Rudo do tej skupiny?"
-"Áno, celé som si to čítala. Bože, on už keď to písal musel byť poriadne mimo."
-"No, vieš ja som tam nakoniec predsa len šla... Aaa akoby som to povedala, niečo som sa včera o ňom dozvedela."
-"Nora, už to láskavo vyklop a nenaťahuj ma ako gumu v gatiach!"
-"On...On je drogovo závislý."
-"Čoooožeeee?! Tak to by som naňho nikdy v živote nebola povedala. Veď vyzerá tak normálne. Vždy dobre naladený hoci s mizerným vkusom. Čo tak pozeráš? Chodí oblečený ako taký bezďák.."
-"Tomu sa hovorí rockový štýl, ale tomu ty asi nerozumieš."
-"Prečo sa ho zastávaš? Ho-Hoo, žeby bolo včera k niečomu došlo?"
Nore sa nahrnula krv do líc. Snažila sa tie rozpaky maskovať, ale neúspešne. Táninmu bystrému oku nič neuniklo.
-"Ty trúúuba, ty si sa doňho buchla ako malé dieťa. Ale no taáák Nora vzchop sa, už nie sme trápne stredoškoláčky. Sme ženy a vieme čo chceme!"
A práve to bol jej problém. Netušila, čo od života chce. Panebože, veď sa ani nevedela poriadne rozhodnúť, čo si dá ráno na raňajky a to už radšej nehovorme o ozajstných vážnych životných rozhodnutiach.
Nadišla chvíľa ich dnešného stretnutia. Ako očakávala, ani sa nepozdravili. Keď šiel okolo nej, ani len okom nemrkol. Takého chladného ho ešte nezažila. Rozmýšľala, či to len tak dobre hrá alebo je to naozaj. Začala byť nervózna a zrazu nevedela, či sa všetko to v noci naozaj odohralo alebo bola len príliš opitá a tak opäť raz zaúradovala jej prehnaná predstavivosť. V tej chvíli si to nemala ako overiť, nebude tu predsa vyrábať scény a strápňovať ich oboch. Hodila stres za hlavu, ono sa to nejako vyrieši. A toto sa dialo často. Keď si Nora nevedela dať s niečim rady, jednoducho sa tvárila, že to niečo neexistuje a zatvárala pred problémami dvere, otáčala sa im chrbtom. Nevie čeliť svojmu strachu. Je to obyčajná slaboška, hoci sa niekedy tváry ako pupok sveta, nezraniteľný mačo.
Prihlásila sa na facebook. Naposledy pila včera večer, no dnes mala potrebu celé si to zopakovať. Nemôže však piť sama, potom by už naozaj vyzerala ako taká alkoholička, hoci ani teraz nepopiera, že ňou nie je. Dokonca alkoholizmus majú aj v rodine. Pár členov naň už zomrelo a obávala sa, že ona bude ďalšou v poradí. Oslovila pár ľudí, priateľov, či by nemali záujem si s ňou niekam povyraziť, no ako na potvoru mali všetci plné ruky práce. Písať seminárne práce do školy, či pripravovať sa na nadchádzajúce zápočty. Mávla nad tým všetkým rukou, čert to ber, tak dnes večer strávim sama. Ani si to nestihla domyslieť a v tom sa jej do izby nahrnuli jej spolubývajúce, obe vysmiate ako také slniečka.
-"Nora, obliekaj sa! V meste už začali vianočné trhy. Ideme na varené vínko alebo punč alebo na čo len chceš."
-"Baby dnes na to naozaj nemám náladu."-(lži)- "Sa pozrite ako vyzerám. Mastné vlasy, upotená zo školy. Jediné čo dnes potrebujem je teplá sprcha a výdatný spánok. A navyše vonku je strašná kosa."
-"Ty na koho to tu hráš. Veď z očí ti priam blčí ako chceš ísť s nami. Tu máš, obleč si pod rifle tie legíny v ktorých spíš, na hlavu ti dám suchý šampón a do sprchy pôjdeš až keď sa vrátime."
Nedali jej na výber. Bol to osud. Kiežby naň verila. Okeeej možno ste si všimli, že Nora je ten typ, čo neverí v nič a nikomu. Nevie čím to je. Roky plné sklamaní však k tomu do značnej miery prispeli. Avšak vždy si niekde v hĺbke svojho srdca povie, že nie všetci ľudia sú rovnaký, existujú aj výnimky, také tie malé dohasínajúce svetielka niekde v diaľke dávajúce iným falošnú nádej. Ale je pekne naivná, že?
Námestie bolo preplnené študentmi. Všetci do kostí zmrznutí, ale zároveň spokojní, že vypadli z intrákových izieb vo veľkosti klietky pre škrečkov. Dali si dvakrát po tri deci vareného ríbezľového vínka. Každý hlt zahrial inak jej ľadové srdce oveľa viac ako nejaká pseudo láska. Oóó, áno už opäť začínala byť sentimentálna, keď sa jej "niekto" celý deň neozve. Zároveň samu seba vysmiala. Veď sme si nesľúbili nehynúcu romantickú lásku. Bol to len úlet. Jeden večer a nič viac. Tak to predsa chalani ako on robievajú. Lenže ona nie je ako tie ľahké dievčatá, o ktorích si všetci šepkajú tie najhnusnejšie klebety. Nie je ani nejaké úbohé neviniatko. Povedzme, že zlatá stredná cesta. Z jej úvah ju vytrhol známy hlas.
-"Nora, poď ideme si sadnúť niekam do tepla."
-"Prepáčte dámy, ja už s vami nejdem. Zajtra ráno mám prezentáciu, ešte som sa do nej nepozrela. Musím si ju ísť pripraviť."
-"Zlatko, je ti niečo? Takúto svedomitú ťa normálne nespoznávam. Veď ty si predsa párty žena, základ každého nočného záťahu. Kto ide večer von bez teba akoby ani nebol!"
Schuti sa zasmiali.
-"Asi na mňa niečo lezie. Necítim sa dobre."
-"To je fuk. Chorobu treba vypáliť. Stará dobrá rada od môjho dedka. Mne to vždy zabralo."
A už zase nemala slov. Schmatli ju za ruky a ťahali do nejakého pajzlu, v ktorom nikdy predtým nebola. Jeden, druhý, tretí, štvrtý. Štyri, to bolo číslo, pri ktorom sa dnes stopla. Baby však veselo pokračovali ďalej. Samozrejme nevšimli si, že každý ďalší Norin pohárik končil v kvetináči za ňou. Keď o dvanástej vychádzali z krčmy, Sima, jedna zo spolubývajúcich mala šialený nápad. Prv než ju od neho stihli odhovoriť, už sa štverala na obrieho železného koňa umiestneného v strede námestia. Z plných pľúc kričala: "Som Napoleon Bonaparte! Bojte sa a traste sa pred mojím velikánstvom vy úbohé červíky. Všetci poddaní, nech okamžite pokľaknú. Fanfári poprosím."
Nora aj s Lenkou začali ako na povel na celé mesto ujúkať tuturútututúuuturúuuu. Smiali sa a kričali, fotili sa a natáčali videá až dokým okolo nich neprešiel nejaký čierny obyvateľ so slovami: "Ďefčatá calé mesto je snímané kamerami, ta táák, že žandáre po vás prídu."
Opité hlavy sa zľakli a z námestia zmizli rýchlejšie než by jeden stihol povedať najneobhospodarovateľnejší. Prišli na intrák a na izbe si spravili súkromnú minižúrku. Keď už konečne o druhej ráno ležala Nora v posteli, krútila hlavou nad jej životom. Neexistuje jeden deň, kedy by mala kľud, kedy by sa nič zvláštne nebolo udialo, kedy by len tak ležala v posteli a čítala knihu alebo ležala v posteli a sledovala celý deň jej obľúbený seriál, či film, na ktorý nestihla ísť do kina. Bude to tak s ňou navždy alebo raz nájde v sebe pokoj?
Komentáre
Zverejnenie komentára